Vrcholný stredovek: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: no:Høymiddelalderen je najlepší článok
d wikilinky
Riadok 1:
[[Image:Europe mediterranean 1190.jpg|thumb|upright 1.2|Európa okolo roku 1190]]
'''Vrcholný stredovek''' je obdobie [[stredovek]]u zhruba medzi rokmi 1000 / 1100 a 1250/1300/1350/1375.
'''Vrcholný stredovek''' je obdobie [[stredovek]]u najväčšieho rozkvetu stredovekej spoločnosti od začiatku [[11. storočie|11.]] až do [[13. storočie|13.]] alebo [[14. storočie|14. storočia]].
 
Do tohto obdobia, menovite do [[12. storstoročie|12. storočia]], sa kladie vyznamný medzník spojený s prenikavými zmenami v ekonomike, nastupujúcej vtedy cestu k tovarovej výrobe. Rastie poľnohospodárska výroba, čo nachádza svoj výraz v obrovskej kolonizačnej akcii, ktorá zasiahla celú [[Európa|Európu]], vznikajú [[mesto|mestá]] ako centrá tovarovej výroby.
 
== Európa ==
Vrcholný stredovek znamená vyvrcholenie predchádzajúceho vývoja, dochádza k stabilizácii štátnych útvarov, klimatické optimum zabezpečuje dobré úrody, vytvára sa [[Francúzsko|Francúzske kráľovstvo]], [[Viliam Dobyvateľ]] dobyl [[Anglicko]], nemecké oblasti sú zjednotené osobou cisára do tzv. [[Rímskonemecká ríša|Svätej rímskej ríše národa nemeckého]]. V [[Španielsko|Španielsku]] a [[Portugalsko|Portugalsku]] je úspešná [[reconquista]] - znovuzískavanie Arabmi zabratých území. Na severe a v strede Európy sa stabilizujú menšie [[kráľovstvo|kráľovstvá]] ([[Dánsko|Dánske]], [[Nórsko|Nórske]], [[Švédsko|Švédske]], [[Poľsko|Poľské]], [[Čechy|České]], [[Uhorsko|Uhorské]]), na východe zaznamenáva najväčší rozkvet [[Kyjev]] - hlavné mesto [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Na Balkáne[[Balkán]]e ešte raz dosiahne [[Byzantská ríša]] svoj najväčší rozmach, aby zakrátko skolabovaloskolabovala pod tlakom križiakov[[križiak]]ov a seldžuckých [[Turci|Turkov]].
[[Obrázok:Carcassonne-vignes.jpg|thumb|rightleft|300px250px|Francúzske stredoveké mesto Carcassonne, pamiatka UNESCO]]
Vrcholný stredovek prináša vznik stredovekého hradu[[hrad]]u, mohutnej defenzívnej architekúry z kameňa[[kameň]]a, kde oproti [[Hradisko (archeológia)|hradisku]] nachádza úkryt iba šľachtic a jeho ozbrojenci. Hrady sú stavané po celej Európe a počas [[Križiacke výpravy|križiackych vojen]] aj v [[Levanta|Levante]]. Križiacke vojny poznačili Európu ani nie tak z vojensko-strategického, ako z kultúrneho hľadiska: rytieri spoznali odlišnú kultúru, luxus a rafinovanosť Arábie a Byzancie, hygienu, lekárstvo, [[korenie]] a [[hodváb]]. Civilná [[architektúra]] je predovšetkým cirkevná: [[románsky sloh]] vzniká vo Francúzsku, budujú sa rozsiahle kláštory[[kláštor]]y (predovšetkým [[Rád svätého Benedikta|benediktínske]]), vznikajú mohutné románske [[bazilika|baziliky]]. V tomto období je vývoj v Byzancií úplne seperovanýseparovaný od Európy, čo zapríčinilo udržiavanie [[antika|antickej]] kultúry. Žiadne zo stredovekých noviniek sa Byzancie nedotkli.
 
Vzniká stredoveké mesto ako fenomén, ktorý asi najvýraznejšie ovplyvnil budúci vývoj Európy - sociálny, hospodársky aj kultúrny. Urbanizácia je mohutná najmä v [[Taliansko|Taliansku]] a Nizozemsku ([[Holandsko]], [[Belgicko]]). V mestách vznikajú prvé honosné domy [[Mešťan (spoločenská vrstva)|mešťanov]], často s vysokými vežami[[veža]]mi. Na konci obdobia sa mestá opevňujú mohutnými [[hradby|hradbami]]. V mestách vznikajú prvé európske [[univerzita|univerzity]] ([[Paríž]], [[Padova]]), ale aj nižšie mestské a katedrálne a kapitulárne školy.
Vrcholný stredovek prináša vznik stredovekého hradu, mohutnej defenzívnej architekúry z kameňa, kde oproti hradisku nachádza úkryt iba šľachtic a jeho ozbrojenci. Hrady sú stavané po celej Európe a počas križiackych vojen aj v Levante. Križiacke vojny poznačili Európu ani nie tak z vojensko-strategického, ako z kultúrneho hľadiska: rytieri spoznali odlišnú kultúru, luxus a rafinovanosť Arábie a Byzancie, hygienu, lekárstvo, korenie a hodváb. Civilná architektúra je predovšetkým cirkevná: románsky sloh vzniká vo Francúzsku, budujú sa rozsiahle kláštory (predovšetkým benediktínske), vznikajú mohutné románske baziliky. V tomto období je vývoj v Byzancií úplne seperovaný od Európy, čo zapríčinilo udržiavanie antickej kultúry. Žiadne zo stredovekých noviniek sa Byzancie nedotkli.
 
Pozornosť si zaslúžia [[Benátky]], silná a bohatá kupecká republika, ktorá obchoduje s Levantou aj [[India|Indiou]] a [[Čína|Čínou]], na severe sú to bohaté [[Bruggy]], v [[Severné more|Severnom]] a Baltskom[[Baltické more|Baltickom mori]] sa obchodníci odganizujúorganizujú do [[Hanza|Hanzy]], gildy bohatých nemeckých kupcov a lodiarov.
Vzniká stredoveké mesto ako fenomén, ktorý asi najvýraznejšie ovplyvnil budúci vývoj Európy - sociálny, hospodársky aj kultúrny. Urbanizácia je mohutná najmä v Taliansku a Nizozemsku (Holandsko, Belgicko). V mestách vznikajú prvé honosné domy mešťanov, často s vysokými vežami. Na konci obdobia sa mestá opevňujú mohutnými hradbami. V mestách vznikajú prvé európske univerzity (Paríž, Padova) ale aj nižšie mestské a katedrálne a kapitulárne školy.
 
Pozornosť si zaslúžia Benátky, silná a bohatá kupecká republika, ktorá obchoduje s Levantou aj Indiou a Čínou, na severe sú to bohaté Bruggy, v Severnom a Baltskom mori sa obchodníci odganizujú do Hanzy, gildy bohatých nemeckých kupcov a lodiarov.
 
[[Obrázok:Carcassonne-vignes.jpg|thumb|right|300px|Francúzske stredoveké mesto Carcassonne, pamiatka UNESCO]]
 
==Slovensko ==
V období vrcholného stredoveku Slovensko zohrávalo kľúčovú úlohu v rámci Uhorska, kde vládla dynastia [[Arpádovci|Arpádovcov]]. Roku [[1000]] bol korunovaný panovník [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]], ktorý budoval krajinu ako mnohonárodnú krajinu, kde pozýval hostí zo západu i východu, kde sa upevnilo [[kresťanstvo]] porážkou pohanského povstania (za výdatnej pomoci slovenských veľmožov [[Hunt]]a a [[Poznan]]a), kde bol spísaný zákonník, kde boli zakladané prvé kláštory ([[Zobor]]) a opátstva. Slovensko tvorilo v rámci Uhorska časť, nazývanú [[Nitrianske kniežatstvo]]. Tu sídlil mladší pretendent trónu z kráľovského rodu, viedol vlastný dvor, mal vlastnú armádu, dokonca vlastné mince. Spolu s [[Biharsko]]m, ktoré vtedy bolo často k Nitriansku pričlenené, išlo o povestnú "tercia pars regni" (tretinu kráľovstva). V roku [[1107]]/8[[1108]] tento štatút Slovenska zrušili.
 
Zásahom do pozitívneho vývoja na Slovensku bol [[Mongolský vpád do Uhorska|mongolský vpád]] rokuv rokoch [[1241]] -42 [[1242]]. Vtedy [[Mongoli]] (Tatári) pod vládou Batuchána[[Batuchán]]a vtrhli do Uhorska a dva roky tu pustošili, rabovali, chytali ľudí aj dobytok. Kamenné hrady však nedobyli, preto sa kráľ po ich odchode rozhodol budovať po celom kráľovstve strážne hrady, ktoré chránili hranicu aj vnútrozemie. Najvyššia koncentrácia hradov je z uhorských území práve na Slovensku. Okrem toho pozval hostí z Nemecka - to je začiatok nemeckej alebo ''mestskej kolonizácie''. Postupne získavajú mestá privilégiá - výsady a vzniká tak skupina [[Slobodné kráľovské mesto|kráľovských miest]]. Najväčšími mestami hornej časti Uhorska boli [[Košice]], [[Banská Štiavnica]], [[Trnava]], [[Bratislava]]. Slovensko bolo v tom čase najurbanizovanejšia časť Uhorska. Koniec obdobia bol v znamení tzv. feudálnej anarchie, kedy dva mocné rody - [[Abovci|Omodejovci]] na východnom Slovensku a [[Matúš Čák]] Trenčiansky na západnom Slovensku ohrozovali integritu kráľovstva a správali sa na svojich územiach ako zvrchovaní vládcovia.
 
[[Kategória:Stredovek]]