Verzia z 14:04, 29. august 2010 upraviť Midnight Runner (diskusia \| príspevky) 32 791 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 16:01, 29. august 2010 upraviť vrátiť Pelex (diskusia \| príspevky) Správcovia 47 205 editací doplnok; treba doplniť infobox a spresniť Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{Infobox minerál\| Mineral_Nazov= ~~Wolframit~~Volframit\| Mineral_Obrazok= ~~Mineral~~Wolframit ~~Wolframio~~- ~~GDFL049~~Schlaggenwald, Böhmen.jpg\| Mineral_Popis= Volframit z českého Horného Slavkova.\| Mineral_Vzorec= (Fe,Mn)WO<sub>4</sub>\| Mineral_Trieda= ~~Minerál~~volfrámany a molybdénany\| Mineral_Zaradenie= VI/G \| Mineral_Objavenie= \| Mineral_Povod= \| Mineral_Status= \| Mineral_Prijaty= \| Mineral_Sustava= ~~jednoklonná~~monoklinická \| Mineral_BGrupa= \| Mineral_PGrupa= \| Riadok 83: Mineral_Odroda= \| }} '''~~Wolframit~~Volframit''' (je monoklinický [[~~August~~minerál]] zo skupiny [[volfrámany a ~~Breithaupt~~molybdénany\|~~Breithaupt~~volfrámanov a molybdénenanov]], ~~1832), chemický vzorec~~chemicky ([[Železo\|Fe]],[[Mangán\|Mn]])[[Wolfrám\|W]][[Kyslík\|O]]<sub>4</sub> (~~wolframan~~volfráman ~~železo-manganatý~~železnatomangánatý),. jeTvorí ~~jednoklonný~~prostredný ~~minerál.~~člen ~~Názov~~tuhého ~~pochádza~~roztoku ~~pravdepodobne~~medzi z[[ferberit]]om ~~nemeckých~~(bohatý ~~slov~~na ~~''wolf''~~Fe<sup>2+</sup>) -a ~~vlk~~[[huebernit]]om a(bohatým ~~''rahm''~~na Mn<sup>2+</sup>). Spolu so [[scheelit]]om je hlavnou -rudou ~~pena~~volfrámu. Názov pochádza pravdepodobne z nemeckých slov ''wolf'' - vlk a ''rahm'' - pena, čo bolo nemecké označenie pre cínovo-volfrámové rudy, v ktorých prítomnosť volfrámu sťažovala extrakciu cínu. Pod názvom volgramit spomenul po prvý krát tento minerál v roku 1832 [[August Breithaupt\|A. Breithaupt]]. ~~==Pôvod==~~ Obvykle sa nachádza v [[Pegmatit\|pegmatitoch]] a v [[Kremeň\|kremenných]] žilách spojených s [[Granit\|granitmi]]. Riedkejšie sa vyskytuje pri iných rudných minerálov ako napr. [[Sfalerit]], [[Galenit]], [[Kasiterit]]. Ako druhotné nálezisko sa dajú pokladať náplavy.▼ == Charakteristika == ~~==Morfológia==~~ [[File:Wolframit mit Quarz - Grube Mundo Nuevo, Peru.jpg\|thumb\|left\|250 px\|Kryštály ~~wolframitu~~volframitu v kremeni, Peru]] Volframit vytvára hrubé tabuľkovité, krátko stĺpcovité alebo ihlicovité kryštály. Bežne s vertikálnym ryhovaním rovnobežným s najdlhšou kryštalografickou osou. Niekedy lupeňovitý, lúčovitý či stĺpcovitý. Nezriedka tiež masívne a celistvé kusy.<ref>Klein, C., 2006, ''Mineralógia.'' Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.</ref> Obyvkle čiernej čiernej, sivočiernej až tmavohnedej farby. Má kovový lesk, niekedy až mastný. Patrí medzi opakné minerály, má čierny až čiernohnedý vryp. Štiepateľnosť je dokonalá podľa {010}, lom nerovný. Tvrdosť 4 až 4,5. Je krehký. Hustota sa pohybuje od 7,1 do 7,5 g/cm³. ~~[[Kryštál]]y sú tabuľkovité alebo krátko prizmatické, vertikálne ryhované, agregáty masívne a zrnité.~~ '''Chemické vlasnosti:''' ZloženieObsahuje: [[Železo\|Fe]] 9,21 %, [[Mangán\|Mn]] 9,06 %, [[Wolfrám\|W]] 60,63 %, [[Kyslík\|O]] 21,10 % (pri pomere Fe:Mn 1:1). Železo a mangán sa môžu ľubovolne zastupovať a tvoriť tak tuhý roztok medzi [[ferbernit]]om (FeWO<sub>4</sub>) a [[huebernit]]om (MnWO<sub>4</sub>). Často obsahuje mikroskopické inklúzie [[Niób\|Nb]] a [[Tantal\|Ta]]. Rozpustný v horúcej [[Kyselina chlorovodíková\|HCl]] a [[Kyselina sírová\|H<sub>2</sub>SO<sub>4</sub>]]. Ťažko sa taví, pri tavení vzniká magnetická gulička.▼ ~~==Vlasnosti==~~ '''Fyzikálne vlasnosti:''' Tvrdosť 4,5, krehký, hustota 7,1–7,5 g/cm³, štiepateľnosť dokonalá podľa {010}, lom nerovný. '''Optické vlasnosti:''' Farba: čierna, šedočierna, tmavohnedá. Lesk kovový, mastný, priehľadnosť: opakná, vryp čierny, čiernohnedý. ▲'''Chemické vlasnosti:''' Zloženie: [[Železo\|Fe]] 9,21 %, [[Mangán\|Mn]] 9,06 %, [[Wolfrám\|W]] 60,63 %, [[Kyslík\|O]] 21,10 % (pri pomere Fe:Mn 1:1). Často obsahuje mikroskopické inklúzie [[Niób\|Nb]] a [[Tantal\|Ta]]. Rozpustný v horúcej [[Kyselina chlorovodíková\|HCl]] a [[Kyselina sírová\|H<sub>2</sub>SO<sub>4</sub>]]. Ťažko sa taví, pri tavení vzniká magnetická gulička. ==Vznik== ==Podobné minerály==▼ Vznikajú vo vysokotermálnych ložiskách, kde v [[kremeň\|kremenných]] žilách asociuje s [[turmalín]]om, [[kasiterit]]om ale aj [[molybdenit]]om. Častý je na kontaktoch [[granitoid]]ov s [[karbonát]]mi, kde dochádza k reakcii fluíd unikajúcich z tuhnúcich granitov s vápencovými komplexami za vzniku [[skarn]]ov. Kovy sa [[magmatická frakcionácia\|magmatickou frakcionáciou]] presúvajú do vrcholových častí intruzívnych telies, kde sa frakcionované [[tavenina\|taveniny]] nasycujú vodou. Vznik volframitu je tu obmedzovaný teplotami okolo 300-350°C. Horniny vznikajúce vo vrcholových častich granitoidných intrúzii sa označujú ako [[graizen]]y. Volframit môže byť súčasťou ich volfrámovo-cínovej a volfrámovo-molybdénovej mineralizácie. V anglosaskej literatúre sú tieto ložiská označované ako W-porfýrové. Vzniká tiež zo zvyškových tavenín v pegmatitoch. [[Columbit]]▼ ==Výskyt== ▲Obvykle sa nachádza v [[Pegmatit\|pegmatitoch]] a v kremenných [[~~Kremeň~~žila (geológia)\|~~kremenných~~žilách]] ~~žilách~~ spojených s [[Granit\|granitmi]]. Riedkejšie sa vyskytuje pri iných rudných minerálov ako napr. [[Sfalerit]], [[Galenit]], [[Kasiterit]]. ~~Ako~~Môže ~~druhotné~~sa ~~nálezisko~~tiež sanachádzať v náplavoch ~~dajú~~okolo ~~pokladať~~primárnych ~~náplavy~~ložísk. ==Využitie== Tento minerál ostával dlhú dobu bez zúžitkovania, lebo je ťažko taviteľný. Z tohoto dôvodu bol tiež prvok [[~~wolfrám~~volfrám]] objavený až v roku [[1781]]. ~~Wolframit~~Volframit je spolu so [[scheelit]]om hlavná wolfrámová [[ruda]], z ktorej sa vyrába čistý ~~wolfrám~~volfrám. ~~Wolfrám~~Volfrám sa používa na výrobu vlákien do [[Žiarovka\|žiaroviek]] a farieb. Ďalšie využitie je v [[Metalurgia\|metalurgii]], kde sa pridáva ako pevnostný prvok do [[Zliatina\|zliatin]] a tepelne stálych [[Oceľ\|ocelí]]. Vyrába sa z neho i [[karbid volfrámu]], ktorý je približne 3x tvrdší ako oceľ. ==~~Náleziská~~Lokality== === Vo svete === ~~Hojne sa vyskytujúci minerál.~~ V [[Česko\|Česku]] je známy z okolia [[Horní Slavkov\|Horního Slavkova]] a predovšetkým z [[Cínovec\|Cínovca]]. V [[Nemecko\|Nemecku]] sú známe lokality [[Oberwolfach]] a [[Zinnwald]]. Nachádza sa tiež na ložiskách cínu v [[Španielsko\|Španielsku]] a [[Portugalsko\|Portugalsku]]. [[Česko]] – [[Horní Slavkov]], [[Cínovec]] [[Slovensko]] – [[Gemerská Poloma]] [[Nemecko]] – [[Oberwolfach]], [[Zinnwald]] [[Španielsko]] [[Portugalsko]] a ďalšie. === Na Slovensku === ~~==Citácia==~~ Volframit možno na [[Slovensko\|Slovensku]] nájsť greizenizovaných [[rula\|rulách]] pri [[Hnilec\|Hnilci]]<ref>Vladár, J. a kolektív, 1982, ''Encyklopédia Slovensk. VI. zväzok T-Ž.'' Veda, Bratislava, s. 361</ref> alebo v [[Gemerská Poloma\|Gemerskej Polome]]. {{Citácia knihy \| priezvisko = Duďa \| meno = Rudolf \| priezvisko2 = Rejl \| meno2 = Luboš \| ďalšie = Fotografia Dušan Slivka \| titul = Minerály \| vydanie = 1 \| typ ▼ ▲==Podobné minerály== ~~vydania = české \| miesto = Praha \| rok = 1997 \| vydavateľ = AVENTINUM \|počet strán = 520 \|edícia = Velký průvodce \| isbn = 80-7151-030-0 }}~~ ▲[[Columbit]] ==Referencie == {{Referencie}} ▲{{Citácia knihy \| priezvisko = Duďa \| meno = Rudolf \| priezvisko2 = Rejl \| meno2 = Luboš \| ďalšie = Fotografia Dušan Slivka \| titul = Minerály \| vydanie = 1 \| typ vydania = české \| miesto = Praha \| rok = 1997 \| vydavateľ = AVENTINUM \|počet strán = 520 \|edícia = Velký průvodce \| isbn = 80-7151-030-0}} {{preklad\|cs\|wolframit}} ==Externé odkazy== ~~{{Commonscat\|Wolframite}}~~ [http://www.mindat.org/min-4305.html Wolframit na webu mindat.org (anglicky)] [http://webmineral.com/data/Wolframite.shtml Wolframit na webu Webmineral (anglicky)] *[http://www.mineralienatlas.de/lexikon/index.php/Wolframit Wolframit v atlasu minerálů (německy)] == Iné projekty == [[Kategória:Minerály]]▼ {{projekt\|commons=Category:Wolframite}} [[Kategória:Minerály 6. triedy]]▼ ~~[[Kategória:Wolframáty]]~~ ▲[[Kategória:~~Minerály~~Monoklinické ~~6. triedy~~minerály]] ▲[[Kategória:Minerály volfrámu]] [[bg:Волфрамит]]

Volframit: Rozdiel medzi revíziami