Max Vladimirovič Aľpert: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
d Robot automaticky nahradil text: (-{{rus| +{{V jazyku|rus|); kozmetické zmeny |
||
Riadok 1:
'''Max Vladimirovič Aľpert''' ({{V jazyku|rus|Макс Владимирович Альперт}}; * [[18. marec]] [[1899]], [[Simferopoľ]] - † [[30. november]] [[1980]], [[Moskva]]) bol sovietsky [[novinárska fotografia|novinársky]] [[fotograf]], jeden z priekopníkov sériovej reportážnej fotografie. Stál pri počiatkoch modernej fotožurnalistiky v dvadsiatych a tridsiatych rokoch v bývalom ZSSR. Spoločne s fotografmi ako boli [[Arkadij Šajchet]], [[Alexander Rodčenko]], [[Boris Ignatovič]], [[Georgij Petrusov]] alebo [[Ivan Šagin]] sa stali nástrojom programovej, centrálne riadenej a didakticky zameranej propagandy.<ref name="Okruhy">Okruhy otázek pro magisterské zkoušky z dějin fotografie, Ateliér reklamní fotografie – dějiny oboru 2007/2008.</ref><ref>http://itf.fpf.slu.cz/studenti/petak.doc</ref><ref>http://vystavy.kdykde.cz/fotografie/praha/14311___fotostrojka---sovetska-fotografie-1917-1941</ref>
== Život ==
Spolu so svojim bratom študoval fotografiu v [[Odesa|Odese]] (1914). Po občianskej vojne, pracoval ako fotografický korešpondent v "[[Rabočaja gazeta|Rabočej gazete]]" v Moskve. V dvadsiatych rokoch sa stal členom Asociácie fotografov v Moskve. V tridsiatych rokoch pracoval v časopisoch ''ZSSR na strojke'', kde publikoval asi 50 fotoreportáží. Najvýznamnejšie diela tohoto obdobia boli zrealizované pri výstavbe elektrárne v [[Magnitogorsk]]u (Magnitka), pri pokladaní [[Turksib]]a a pri stavbe [[Veľký Ferganský kanál|Veľkého Ferganského kanála]].<br />
Riadok 13:
Spoločne s [[Arkadij Šajchet|Arkadijom Šajchetom]] sa stal zakladateľom viaczáberových reportáží. Najznámejšia bola ich práca ''Rodina Filippových'' – 52 fotografií rozprávalo príbeh robotníka a jeho rodiny. Fotoreportáž bola tiež vytlačená v novinách nemeckých komunistov [[Arbeiter Illustrierte Zeitung]] a stretla sa na počiatku 30. rokov s veľkým ohlasom v Nemecku, Česko-Slovensku, i ďalších európskych krajinách. Vedľa významnej spoločenskej úlohy zohrala tiež dôležitú úlohu ako prvé významné dielo, ktoré dokázalo rovnocennosť a veľké potencionálne možnosti viaczáberových reportáží, sérií a fotofejtónov.<ref>http://itf.fpf.slu.cz/studenti/petak.doc</ref>
== Vyznamenania ==
Je nositeľom [[Rad Červenej hviezdy|Radu červenej hviezdy]], [[Rad Vlasteneckej vojny|Radu Vlasteneckej vojny]] II. stupňa, dvomi radmi [[Rad Červenej zástavy práce|Červenej zástavy práce]] a ďalšími medailami. Je zaslúžilým pracovníkom kultúry RSFSR.<br />
Rad jeho prác sa uchováva v zbierke negatívov v Národnom múzeu súčasnej histórie Ruska.
Riadok 24:
<references />
=== Literatúra ===
* Max Alpert (G. Čudakov, Velká radost - práce), časopis ''Sovjetskoje foto'' roku 1979 №3
Riadok 33:
== Zdroje ==
* {{Preklad|ru|Альперт, Макс Владимирович|13763778}}
* {{Preklad|cs|Max Alpert|3903098}}
{{DEFAULTSORT:Aľpert, Max Vladimirovič}}
[[Kategória:Narodenia v 1899]]
[[Kategória:Úmrtia v 1980]]
| |||