Verzia z 19:56, 15. február 2010 upraviť Alexbot (diskusia \| príspevky) Boti 38 396 editací d robot Pridal: fa:لویی بلریو ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 09:16, 31. august 2010 upraviť vrátiť Vegetator (diskusia \| príspevky) 57 605 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 26: Lietadlo ''No.V'' nazvané ''Le Canard'' dokončil Blériot približne v čase obdobne riešeného 14bis [[Alberto Santos-Dumont\|Santos-Dumonta]]. Pri stavbe opäť spolupracoval s bratmi Voisinovcami, ktorým poskytol pôžičku na založenie vlastnej firmy. Blériot na lietadle poháňanom motorom Antoinette uskutočnil v apríli 1907 v Bagatelle niekoľko kratších skokov, pričom posledný skončil haváriou (dobová tlač o Blériotovi písala, že je aviatikom, ktorý sa čoskoro zabije). Prvým Blériotovým strojom s ťažným motorom bol ''No.VI'' ''Libellule'' poháňaný motorom Antoinette s výkonom 17,7 kW. Mal dvojicu krídel ~~usporiadanu~~usporiadanú v tandeme za sebou. Oba páry mali veľké vzpätie, zvislú smerovú plochu kýlovka a malá smerovka. V lete 1907 Blériot s No.VI uskutočnil v [[Issy]] niekoľko krátkych letov; najdlhší let meral okolo 150 m. Lietadlo Blériot neskôr prestaval a v septembri 1907 s ním preletel vzdialenosť 184 m. [[Súbor:Bleriot VII.jpg\|thumb\|right\|Blériot No.VII]] Koncom roku 1907 uskutočnil v Issy Blériot šesť letov s novým lietadlom ''No.VII''. Preletel s lietadlom vzdialenosť 500 m a dosiahol rýchlosť 80 km/h. No.VII bolo na svoju dobu moderné lietadlo dolnoplošník. Malo kapotovaný motor opäť typu Antoinette, trup lietadla bol úplne potiahnutý, pohon zabezpečovala 4-listá kovová vrtuľa a bolo vybavené stabilizátorom s výškovkou. 18. decembra však Blériot s No.VII havaroval pričom z nádejného lietadla ostali len trosky. Riadok 34: V decembri 1908 sa tri konštrukcie Louisa Blériota objavili na výstave ''Salon de l'Automobile et de l'Aéronautique'' v [[Paríž]]i. Išlo o lietadlá ''No.IX'', ''No.X'' a ''No.XI''. Zatiaľ čo No.IX ani nikdy nedokončený typ No.X sa nijak nepreslávili, [[Blériot No.XI]] sa stal najznámejšou konštrukciou Louisa Blériota. No.XI bol jednomotorový jednoplošník poháňaný ťažným motorom REP s výkonom 22 kW a 4-listou vrtuľou. Lietadlo malo pevný podvozok. Riadenie zakrivenia krídel a zároveň výškovky zabezpečovala páka, pedále ovládali smerovku. Po skončení výstavy bol motor nahradený typom Anzani s výkonom 18,7 kW, ktorý poháňal 2-listú drevenú vrtuľu Chauviére. Typ prvýkrát vzlietol [[23. január]]a [[1909]] pri Issy. Po prelete kanálu La Manche popísanom v nasledujúcej kapitole začali prichádzať objednávky na typ No.XI a Blériot tak zahájil sériovou výrobu lietadla. Prvými zákazníkmi sa stali letci [[Alfred Leblanc]] a [[Léon Delagrange]]. Koncom roku 1909 už mesačná produkcia dosiahla okolo 10 lietadiel mesačne. V roku 1910 kúpil Blériot XI s výrobným číslom 76 ing. [[Jan Kašpar]] z [[Pardubice\|Pardubíc]]. Počas výroby sa došlo k zmenám vstavaných motorov, konštrukcie podvozku či smerových plôch. Vznikol aj ~~"akrobatický~~„akrobatický ~~špeciál"~~špeciál“ ''Monopol'' pre [[Adolphe Pegoud\|Adolpha Pégouda]] označovaný niekedy aj XI-2. Typ bol tiež objednaný vznikajúcimi leteckými zložkami niekoľkých európskych armád. Niektoré slúžili pre účely výcviku ešte na začiatku 1. svetovej vojny. Blériot neskôr ešte postavil typy ''No.XII'' a ''No.XIII''. Tieto typy však vznikli len v malých počtoch. Riadok 40: == Prelet prielivu La Manche == [[Súbor:3c07357v.jpg\|thumb\|right\|Štart motoru No.XI pred preletom prielivu]] V októbri 1908 vypísal ~~majitel~~majiteľ listu [[London Daily Mail]] lord Northcliffe cenu vo výške 1000 libier ktorá bola prisľúbená za prelet prielivu [[Lamanšský prieliv\|Lamanšského prielivu]]. O zisk ceny za pokúsili dvaja piloti: britský pilot [[Hubert Latham]] s lietadlom [[Antoinette]] a Louis Blériot s typom No.XI. Latham 19. júla pre zlyhanie motora <ref>Nigel Ritchie, David-Tombesi-Walton, Flight: 100 Years of Aviation</ref> neuspel a 6 míľ od anglického pobrežia pristál na vode. Louis Blériot vzlietol [[25. júl]]a [[1909]] v ranných hodinách z poľa neďaleko [[Calais]] na mierne upravenom type No.XI. Vzdialenosť 36.6 km preletel za 27 minút, Blériot pristál na anglickej pôde neďaleko [[~~w:eN:~~Dover Castle\|doverského zámku]]. Louis Blériot cenu získal aj keď pri pristátí poškodil vrtuľu a podvozok. Pilot však zranený nebol (nohu mal v sadre už pri štarte). V Londýne si lietadlo pozrelo za štyri dni okolo 120000 ľudí. Vo Francúzsku bol vrelo vítaný a získal titul [[rytier Čestnej légie]]. == Médiá == Riadok 49: == Zdroje == * [[L+K]] 4/1986 ''BLÉRIOT XI-2 MONOPOL (PÉGOUD)'', Jan Balej, monografia * Článok je čiastočne založený na preklade [[:w:cs:Louis Blériot\|Louis Blériot]] na českej ~~wikipedii~~wikipédii * Článok čiastočne používa informácie z článku [[:w:en:Louis Blériot\|Louis Blériot]] na anglickej ~~wikipedii~~wikipédii === Referencie === Riadok 65: [[Kategória:Narodenia v 1872]] [[Kategória:Úmrtia v 1936]] ~~[[Kategória:Louis Blériot]]~~ [[Kategória:Priekopníci letectva]] [[Kategória:Francúzski letci]]

Louis Blériot: Rozdiel medzi revíziami