Verzia z 05:34, 6. august 2010 upraviť Vegetator (diskusia \| príspevky) 57 605 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 09:39, 6. september 2010 upraviť vrátiť JAnDbot (diskusia \| príspevky) Boti 139 628 editací d robot Odobral: pl:Muzyka starożytnej Grecji; kozmetické zmeny Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[~~Image~~Súbor:Lytras nikiforos galatas the milkman.jpeg\|250px\|right\|thumb\|Grék hrajúci na ''tambouras'', hudobný nástroj z pevninského Grécka od maliara [[Nikiforos Lytras\|Nikiforosa Lytrasa]] (1895).]] '''Grécka hudba''' je súčasťou [[Grécky folklór\|gréckeho folklóru]]. Rozdeľuje sa do viacerých kategórií, predovšetkým je to hudba ľudová (''dimotiki mousiki'') a a populárna (''laiki mousiki''). Grécka hudba sa zaraďuje medzi [[Orient\|orientálne štýly hudby]]. Orientálne prvky môžeme sledovať v gréckej hudbe už od [[Mykénska kultúra\|mykénskej kultúry]]. == Ľudová hudba == Ľudová grécka hudba sa začala formovať približne v 9 stor. a vychádza z antickej a byzantskej ľudovej hudby. Zaraďujeme ju do orientálnych štýlov. Grécky folklór bol ovplyvnený hlavne počas tureckej nadvlády, kedy sa často spievalo o odboji proti Turkom, tak vznikli tradičné ľudové zbojnícke piesne (''kleftika tragoudia''). Grécka hudba je odlišná v rôznych častiach Grécka. Štýl, ktorý tu bol opísaný je charakteristický pre pevninské Grécko, najčastejšie hudobné nástroje sú klarinet (''klarina'') a lauto, prípadne [[úd (hudobný nástroj)\|úd]] (''oudi''), čo sú orientálne mandolíny. Hudba pevninského Grécka je veľmi odlišná od ostatnej balkánskej hudby. Každý kraj pevninského Grécka má niečo špecifické. [[Epirus]] je známy pomalými piesňami, známymi ako ''miroloi'', tieto piesne sú monotonické a ich pôvod je ešte zo staroveku. [[Tesália]] má melodickjejšie piesne, známe sú tu hlavne piesne gréckeho nomádskeho kmeňa [[Sarakacani\|Sarakacanov]]. Piesne [[Rumélia\|Stredného Grécka]] a [[Peloponéz]]u sú veľmi rýchle.Trocha odlišný štýl pevninskej gréckej hudby nájdeme v [[Macedónia\|Macedónií]] a [[Západná Trácia\|Trácií]], tamojšie piesne sa podobajú balkánskemu štýlu, predovšetkým bulharským piesňam. V pevninskom Grécku sa sa tancuje tanec ''Syrtos'', ''Karagouna'', ''Sta tria'', ''Kleistos'', ''Kalamatianos'', ''Tsakonikos'' a najpopulárnejší tanec je určite akrobatické ''Tsamiko''. Na [[Grécke ostrovy\|gréckych ostrovoch]] v [[Egejské more\|Egejskom mory]] sa hrá odlišný štýl piesní, viac melodických, bez klarinetu, ale s husľami (violi), [[Cymbal\|cymbalom]] (''santouri'') a laotom či [[úd (hudobný nástroj)\|údom]] (''oudi''). Tancujú sa tu tance ''Syrtos'', ''Sousta'' či ''Pidichtos''. Ostrovné piesne sa nazývajú ''Nisiotika tragoudia''. Podobnú hudbu nájdeme aj v gréckej hudbe zo západnej [[Anatólia\|Anatólie]] a [[Cyprus\|Cypru]]. V západnej Anatólií, v mestách ako [[Smyrna]], [[Bursa\|Prusa]] či [[Ayvali]] boli populárne tzv. ''amanes'', boli to typické anatólske piesne, ktoré začínali povzdychom ''aman''. Hudobné nástroje z Anatólie boli hlavne brnkacie, [[~~Buzuki\|~~buzuki]], laouto, oudi, [[~~Baglama\|~~baglama]], cymbal (''santouri''), [[~~Kanun\|~~kanun]] (''kanonaki'') a husle (''violi''). Odlišné tóny nájdeme v hudbe z anatólskeho kraja [[Pontos]]. Tu prevláda sláčikový nástroj ''Kemenče'', na ktorý sa hrá zvislo. Melódie sú v silno orientálnom štýle. Často sa tu spieva o odboji proti Turkom, ktorý stále trval v pontských horách, tieto pontské piesne však nenazývame ''kleftika tragoudia'', ale ''antartika tragodia'', od slova ''antartis (povstalec)''. Pontské tance sú veľmi rýchle a divoké, často a pri nich strieľalo do vzduchu. Známe pontské tance sú ''Chalai'', ''Tik'', ''Dipat'', ''Trigona'' a ''Syrtos''. [[Kapadócia\|Kapadócku]] grécku hudbu môžeme nazvať kombináciou medzi hudbou zo západnej Anatólie a ostrovov s pontským folklórom. Na [[Cyprus\|Cypre]] sú zvláštnosťou veršované piesne menom ''tsiatista (čiatista)'', podobné [[Kréta\|krétskym]] ''mantinádam''. Známe ľudové piesne sú ''Ta rialia'', ''Ešem vereverem'' či ''Portokalia tou karava''. Tradičné ľudové nástroje sú husle (''fkiolin''), [[Oud\|oudi]] (orientálna mandolína) a ľudová flauta (''pithkiavlin'') a orientálny bubon (''toumberleki''). Tancujú sa tu tance ''Syrtos'', ''Sousta'', ''Antikristos'', ''Zeibekiko'', ''Karsilamas'' a ''Tsatsia''. Tradičný tanec Grékov z [[Istanbul\|Konštantínopolu]] je [[Chasapiko]], tradičné hudobné nástroje z Konštantínopolu laouto, oudi, [[~~Kanun\|~~kanun]] v menšej miere aj klarinet. Mnohé grécke piesne z Konštantínopolu vznikli ešte v byzantskej dobe. Najznámejšie Konštantinopolské piesne sú Chasapiko politiko, chasaposerviko a eche gia panagia. Tradičná [[Kréta\|krétska]] hudba je veľmi špecifická, hlavným nástrojom je tu ''lyra'', sláčikový nástroj podobný ako ''kemenče''. Známe sú tu veršované vtipné piesne ''mantinades (mantinády)'', Tradičné krétske tance sú ''Pentozalis'' a ''Syrtos''. Podobne ako v Ponte aj tu sú tance divoké s militantným podtónom. == Grécka hudba od 20 storočia == [[~~Obrázok~~Súbor:Bouzouki tetrachordo.jpg\|right\|thumb\|Buzuki]] Okrem tejto, ľudovej hudby vznikala od začiatku minulého storočia aj populárna grécka hudba. Počiatkom modernej gréckej hudby bol štýl ''Rembetiko'', ktorý vznikol v [[Atény\|Aténach]] a bola to hudba [[Maloázijskí Gréci\|Maloázijských Grékov]], ktorí boli do Grécka presídlení po Grécko-tureckej výmene obyvateľov v roku 1923. Riadok 21: '''Laika a Syrtaki''' [[~~File~~Súbor:Elena Paparizou (cafe).jpg\|thumb\|right\|Grécka speváčka [[Elena Paparizou]], víťazka [[Eurovízia\|Eurovízie]].]] Po spopularizovaní nástroja Buzuki vďaka štýlu rembetiko vzniklo v Grécku nový hudobný žáner hraný týmto nástrojom. Je ťažké určiť ako štýl laiko (v preklade ľudový) vznikol. Dalo by sa povedať, že sa vyvinul z rembetika. Po páde Metaxasovho režimu, v 50. rokoch sa začali prvý krát komercializovať piesne rembetika. V Grécku vznikli viaceré hudobné vydavateľstvá, vďaka ktorým nastala druhá zlatá éra štýla rembetiko. Nástroj buzuki sa vďaka tomu spopularaizoval u všetkých Grékov. Tak vznikali nové námety, teraz už nie o problémoch ľudí, ale o rôznych iných témach, hlavne o láske a romantike, prípadne o nejakých miestach Grécka (mestá, ostrovy, stavby...). Tak vznikol štýl laiko, ktorý zahŕňal viaceré štýly. Silný vplyv tu má orientálna grécka hudba, s vplyvmi talianskych rytmov z Iónskych ostrovov. Niektoré piesne boli viac, iné menej orientalistické. V 60. tokoch sa tento štýl stal najpopulárnejším štýlom a u Grékov zľudovel preto dostal názov laika tragoudia (ľudové piesne), hoci vznikli iba v modernej dobe. Laika sa spopularizovala aj vďaka slávnemu filmu Grék Zorba, kde slávny Grécky skladateľ Mikis Theodorakis zložil pieseň Zorbas a vymyslel nový grécky tanec a hudobný štýl, súčasť štýlu laika, Syrtaki. Syrtaki bolo inšpirované tradičným gréckym kruhovým tancom Syrtos, obohatený o prvky konštantínopolského gréckeho tanca [[Chasapiko]]. Veľa piesní, aj pieseň Zorbas, vychádzalo z konštantínopolskej ľudovej piesne Chasapiko politiko, no boli tu potlačené silné orientálne prvky. Laika bol najobľúbenejším žánrom gréckej hudby až do 80. rokov a dodnes sú tieto piesne populárne. Syrtaki a laika sú známe aj ako turistické piesne, lebo hlavne zahraničný turisti si tento druh hudby vďaka filmu Grék Zorba obľúbilo. Najslávnejší skladatelia, ktorí sa stali známymi aj v zahraničí a patria medzi najväčšie hudobné osobnosti 20 stor. boli Mikis Theodorakis, Manos Chadzidakis, Giorgos Zambetas, Manolis Chiotis, Stavros Kougioumtzis, Vassilis Tsitsanis, Manos Loizos a Christhos Nikolopoulos. Slávni speváci sú hlavne [[Giorgos Dalaras]], Vassilis Tsitsanis, Grigoris Bithikotsis, Apostolos Nikolaidis, [[Paschalis Terzis]] a [[Stelios Kazantzidis]]. Hudba typu laika je v Grécku dodnes najpopulárnejší štýl hudby, všetky moderné piesne sú jeho súčasťou, hrané sú na obľúbený nástroj [[Buzuki]]. Riadok 34: * [[Grécka hudba obdobia antiky]] == Zdroje == * Σοφοκλής Σοφοκλέους/Οι ρίζες της νεοελληνηκής μουσικής <!-- preklad? --> [[Kategória:Hudba v Grécku]] Riadok 45: [[el:Ελληνική μουσική]] [[en:Music of Greece]] [[fr:Musique grecque]]▼ ~~[[pl:Muzyka starożytnej Grecji]]~~ [[fi:Kreikkalainen musiikki]] ▲[[fr:Musique grecque]] [[ta:கிரேக்க இசை]] [[uk:Грецька музика]]

Grécka hudba: Rozdiel medzi revíziami