John Dewey: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 2 603 bajtov ,  pred 10 rokmi
jazyk,morálka
(Dew.pragmatizmus)
(jazyk,morálka)
<br/> <br/>
Podľa Deweyho, podobne ako podľa [[Heidegger| Heideggera]] boli dejiny metafyziky dejinami úsilia nájsť niečo vznešené a mocné, - nech už to bol Boh, Skutočnosť či Rozum - čo by stálo na našej strane. [[Kant]] napríklad tvrdil, že práve rozum je na našej strane, [[Karl Marx|Marx]] tvrdil, že sú to dejiny, cirkvi hlásajú, že je to Boh. Dewey, poučený [[Darwin|Darwinom]], tvrdí, že sme tu celkom sami. Na otázku, odkiaľ sa berie ten osvietenský sen o demokratickej spoločnosti, odpovedal: Je to jednoducho sen, výplod ľudskej fantázie.
==Názory na jazyk==
Jediná špecificky ľudská vec je jazyk. No dejiny jazyka sú neprerušovaným príbehom postupne narastajúcej zložitosti. Je to príbeh o tom, ako sme sa od neandertálskeho chrochtania a štuchania lakťami dostali k nemeckým filozofickým traktátom, a nie je o nič menej súvislý ako príbeh o tom, ako sme sa dostali od améb k antropoidom. Obidva príbehy sú súčasťou jedného rozsiahlejšieho príbehu. Biologickú evolúciu plynulo nahrádza evolúcia kultúrna. Z evolučného hľadiska sa chrochtanie líši od traktátov iba mierou zložitosti. No rozdiel medzi zvieratami používajúcimi jazyk a nemými zvieratami, ako aj rozdiel medzi kultúrami, v ktorých existuje, je ako vždy dôležitý a evidentný, hoci tu v obidvoch prípadoch ide o rozdiel v miere. Podľa Deweyho sa filozofi ostro odlišujúci rozum od skúsenosti či morálku od rozumnosti pokúšajú urobiť z dôležitého rozdielu v miere rozdiel metafyzický. Preto si vymysleli problémy, ktoré sú neriešiteľné, a pritom vykonštruované.
==Morálka a zákon==
Podľa Deweyho rozlíšenie medzi rozumnosťou a morálkou, rovnako ako rozlíšenie medzi zvykom a zákonom, je rozlíšením miery - miery potreby vedomého uváženia a explicitného formulovania príkazov-, nie druhovým rozlíšením. Užitočné sa od správneho neodlišuje druhovo. Správne je iba abstraktné meno pre množstvo pôsobiacich konkrétnych požiadaviek, ktoré na nás kladú ostatní a ktoré, ak chceme žiť, musíme, do istej miery zohľadňovať. <br/>
===Analógia medzi jazykom a morálkou===
Vznikla ako reakcia na kantovskú kritiku jeho chápania morálky. Hovorí sa, že morálka predpokladá podriadenie faktu ideálnej predstave, kým z tohto (Deweyho) hľadiska je morálka vo vzťahu k holému faktu sekundárna, čím ju vlastne zbavujeme dôstojnosti a právoplatnosti...Táto kritika sa zakladá na nesprávnom oddeľovaní. V skutočnosti tvrdí, že ideálne kritériá buď predchádzajú zvyky a dávajú im morálnu kvalitu, alebo prichádzajú až po zvykoch a vyvíjajú sa z nich, sú teda čisto náhodnými vedľajšími produktmi. Podstata Deweyho analógie medzi jazykom a morálkou spočíva v tom, že neexistoval rozhodujúci okamih, v ktorom jazyk prestal byť sledom reakcií na podnety poskytované správaním ostatných a začal byť nástrojom na vyjadrovanie presvedčení. Podobne neexistoval bod, v ktorom praktický rozum prestal byť rozumný a začal byť špecificky morálny, v ktorom prestal byť čisto užitočný a začal byť autoritatívny.
== Dielo ==
 
33

úprav