'''Fókis''' (po starogrécky) resp. '''Fokida'''; (po novogrécky; [[Gréčtina|gr.]] Φωκίδα - Fokida) je historické územie a okres ([[nomos]]) v Grécku. Leží pri [[Korintský záliv|Korintskom zálive]]. Nachádzala sa tu známa [[delfská veštiareň]].
== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Fókis (historické územie)}}
Prví Gréci sa do regiónu Fókis dostávajú okolo roku 1900 pred. Kr. a boli to predovšetkým grécke kmene [[Dóri|Dórov]] a Lokrianov. Kraj patril do civilizovanej časti južného Grécka. V 5. stor. pred Kr. sa tadiaľto prehnali [[Peržania]]. Najvýznamnejšie mesto tu boli Delfy, kde stála aj spomínaná veštiareň a tiež mesto Amfissa, ktorého obyvatelia kolonizovali južnú Itáliu. Obyvatelia Fókisu patrili k spojencom Sparty počas [[Peloponézska vojna|Peloponézskej vojny]]. V nasledujúcom období sa Fókisu zmocnili Macedónci, neskôr [[Staroveký Rím|Rimania]]. Počas Rímskej doby si Delfy udržali svoju kultúrnu pozíciu. V 3. stor. po Kr. sa tadiaľto prehnali kmene [[Góti|Gótov]], ktorí kraj vyplienili. O storočie neskôr sem prichádzajú rabovať aj [[Vizigóti]] pod vedením [[Alarich]]a, ktorí odtiaľto pokračujú plieniť do južného Grécka, no nakoniec sa ich podarí zničiť, načo sa obrátia na Rím. Po roku 395 kraj patrí do Východorímskej ríše (grécka Byzancia). Delfská veštiareň bola definitívne zrušená cisárom [[Theodosius|Theodosiom]] ako protipohanské opatrenie. Obdobie pokoja sa končí v polovici 6 stor., kedy cez Fokis prechádzajú [[Slovania]], ktorí sa usadili na [[Peloponéz]]e. Slovania nedonútili Grékov z Fókisu k odchodu. Slovanská hrozba vo Fókise končí v 8 stor., kedy kraj oslobodil generál Staurakios. Fókis patril do byzantskej thémy Hellas. Samotný kraj však nebol významný, miestni obyvateľia sa venovali predovšetkým pastierskemu životu, ktorý sa od antiky vôbec nezmenil. Po páde Byzancie v roku 1204 Fokis ovládlo európske Latinské cisárstvo a neskôr Aténske vojvodstvo. V 15. stor. sa celé Grécko aj s Fókisom stali súčasťou Tureckej ríše. V roku 1580 postihlo Fókis ničivé zemetrasenie, ktoré zničilo veľa miest, medzi nimi aj Salonu (staroveká Amfissa). V 18 stor. sa kraj tajne pripravoval na revolúciu proti Turkom. Veľa zbojníkov (Kleftov) sa utiahlo do hôr neďalekého Parnassu, odkiaľ útočili na Turkov. Mesto Salona bolo prvé mesto v strednom Grécku, ktoré povstalo proti Turkom. Na čele povstania stál Dimitrios Panourgias a tiež arcibiskup Isaiach. Panourgias dobyl tureckú pevnosť v Salone. V roku 1831 bolo Grécko definitívne oslobodené a tak nastala modernizácia kraja Fókis. Mesto Salona bolo premenované na svoje pôvodné, antické meno Amfissa.
