|
[[Súbor:Us declaration independence.jpg|náhľad|vpravo|Originálny dokument deklarácie]]
'''Deklarácia nezávislosti Spojených štátov''' alebo '''Vyhlásenie nezávislosti Spojených štátov''' ({{V jazyku|eng|Declaration of Independence}}) je bežný názov dokumentu, [[deklarácia nezávislosti|deklarácie nazávislosti]], ktorým dnešné Spojené štáty vyhlásili nezávislosť od Británie. Je základným politickým programovým dokumentom a bola podpísaná 4. júla 1776 počas [[Americká vojna za nezávislosť|Americkej vojny o nezávislosť]] (1775-1781) na druhom kontinentálnom kongrese vo Filadelfii. Jej autormi sú [[Thomas Jefferson]], [[John Adams]] a [[Benjamin Franklin]].
* zakotvenie princípu suverenity národa s právom zvrhnúť vládu, ktorá koná proti vôli ľudu
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:United States Declaration of Independence}}
'''Preklad textu Deklarácie nezávislosti Spojených štátov'''
Keď v priebehu ľudských životov nastane pre niektorý národ potreba rozviazať politické záväzky, ktoré ich pútali k inému národu, a zaujať medzi mocnosťami sveta oddelené a rovnocenné postavenie, k akému ich oprávňujú zákony prírody a boha prírody, potom prostá úcta k názorom ľudstva vyžaduje, aby vyhlásil príčiny, ktoré ich vedú k oddeleniu. Považujeme za samozrejmú pravdu, že všetci ľudia sú stvorení sebe rovní a sú nadaní istými právami, medzi ne patrí právo na život, slobodu a budovanie osobného šťastia. Že k zaisteniu týchto práv sa ustanovujú medzi ľuďmi vlády, odvodzujúci svoju oprávnenú moc za súhlasu tých, ktorým vládnu. Že kedykoľvek začne byť niektorá vláda týmto cieľom na prekážku, má ľud právo ju zmeniť alebo zrušiť a ustanoviť vládu novú, ktorá by bola založená na takých zásadách a mala svoju právomoc upravenú takým spôsobom, ako uzná ľud za vhodné pre zaistenie svojej bezpečnosti a svojho šťastia. Je pravda, že prezieravosť velí, aby sa vlády už ustanovené nemenili z príčin nepatrných ani prechodných, a i všetká skúsenosť ukázala, že ľudia, keď je zlo znesiteľné, sú skôr naklonení ho znášať, než aby sa domohli svojich práv tým, že zrušia životné formy, na aké si zvykli. Avšak, keď dlhý rad prípadov zneužitia moci a skutkov bezprávia, sledujúcich neustále ten istý cieľ, svedčí o úmysle podrobiť ich naprostou krutovládou, potom je ich právom, a priam povinnosťou, takúto vládu zvrhnúť a postarať sa o nových strážcov svojej budúcej bezpečnosti. Takéto bolo trpezlivé utrpenie týchto kolónií; a taká je teraz nutnosť, ktorá od nich vyžaduje, aby zmenili svoje predošlé systémy vlády. Dejiny opakovaného bezprávia a chamtivosti majú všetky za priamy cieľ ustanovenie absolútnej nadvlády tyrana nad týmito štátmi. Na dôkaz toho nech sú úprimnému svetu predložené skutočnosti.
Odmietal schváliť zákony najprospešnejšie a najnutnejšie pre obecné blaho.
Zakazoval svojim guvernérom schváliť zákony neodkladného a naliehavého významu, lebo keď bolo ich uskutočňovanie pozastavené, pokiaľ nebude získaný jeho súhlas, úplne sa im prestal venovať.
Odmietal schváliť iné zákony pre zaopatrenie veľkých ľuďmi obývaných oblastí, pokiaľ by sa títo ľudia nevzdali práva na zastúpenie v zákonodárných zboroch, čo je právo pre ľud neoceniteľné a nebezpečné len pre tyranov.
Zvolával zákonodárne telesa na neobvyklých, nepohodlných miestach, vzdialených od verejných archívov, len preto, aby ich unavil a urobil ich povoľnými k svojim opatreniam.
Opätovne rozpúšťal zákonodárné zbory, pretože sa mužne a pevne stavali proti jeho zásahom do práv ľudu.
Po takýchto rozpusteniach odmietal po dĺhu dobu povoliť, aby boli zvolené iní a aby sa tak zákonodárna moc, čo sa nedá zničiť, vrátila k ľudu a mohla im byť slobodne vykonávaná. Štát zostával medzitým vystavený nebezpečím zásahov zvonka a zvratov vo vnútri.
Usiloval sa o zabránenie zaľudňovania týchto štátov; za tým účelom vytváral prekážky pre zákony o naturalizácii cudzincov; odmietal schvaľovať iné zákony na podporu prisťahovalectva a sťažoval podmienky pre nové prisvojenie pozemkov.
Prekážal pri výkone spravodlivosti tým, že odopieral svoj súhlas zákonom pre zriadenie súdnych orgánov.
Vytvoril závislosť sudcov iba na svojej vôli pokiaľ ide o držanie ich úradov a výške a platení ich miezd.
Zriadil množstvo nových úradov a poslal sem húfy úradníkov, aby sekírovali náš ľud a ujedali z ich majetku.
Udržoval medzi nami v dobe mieru vojská bez súhlasu našej legislatívy.
Učinil vojenskú moc nezávislú na občianskej moci a svoju nadradenú.
Spojil sa s ostatnými, aby nás podrobil jurisdikcii, čo je cudzie našej ústave a nepoznané našimi zákonmi, a dal tak súhlas k ich aktom údajného zákonodarstva:
* o ubytovaní veľkých útvarov ozbrojeného vojska medzi nami;
* o ich ochrane predstieravým procesom pred potrestaním za vraždy, ktorých by sa mohli dopustiť na obyvateľoch týchto štátov;
* o prerušení nášho obchodu so všetkými časťami sveta;
* o uvaľovaní daní bez nášho súhlasu;
* o pripravení nás o výhody výsluchu porotou v mnohých prípadoch;
* o odvážaní nás za more, aby sme boli súdení za údajné trestné činy;
* o zrušení slobodnej sústavy anglických zákonov v susednej provincii, zriadení neobmedzenej vlády v nej a rozšírení jej hraníc tak, aby zároveň poskytla okamžitý príklad a vhodný nástroj k zavedeniu tej istej absolútnej vlády v týchto kolóniách;
* o odňatí našich výsadných listín, zrušení našich najcennejších zákonov a základnom zmenení foriem našej vlády;
* o postavení nášho vlastného zákonodarstva a prehlásení, že iba oni sami sú vybavení právomocami vydávať pre nás zákony vo všetkých a v akýchkoľvek prípadoch.
Vzdal sa tu vlády tým, že nás prehlásil za zbavených svojej ochrany a viedol proti nám vojnu.
Plienil naše more, pustošil naše brehy, vypaľoval naše mestá a ničil životy našich ľudí.
Teraz dopravuje veľké armády cudzích žoldnierov, aby dokončil dielo smrti, pustošenia a tyranie, ktoré bolo započaté prejavmi krutosti a vierolomnosti, ktoré by ťažko našli sebe rovných v najbarbarskejších dobách a ktorí sú úplne nehodné hlavy civilizovaného národa.
Donútil našich spoluobčanov, zajatých na šírom mori, aby pozdvihli zbrane proti svojej zemi, aby sa stali katmi svojich priateľov a bratov alebo aby sami padli do ich rúk.
Vyvolal medzi nami vnútorné vzbury a snažil sa poštvať proti obyvateľom našich hraníc krutých indiánskych divochov, ktorí sú známy vojnovým pravidlom je ničenie všetkých pokolení bez rozdielu veku, pohlavia a postavenia.
V každej etape týchto útlaku sme najpokornejšími slovami žiadali o nápravu: naše opätovné prosby mali za následok len opätovné krivdy. Panovník, ktorého charakter je tak poznamenaný činmi, ktorými sa vyznačuje tyran, je nespôsobilý byť vládcom slobodného ľudu.
Ani voči našim britským bratom sme neboli nepozorní. Upozorňovali sme ich čas od času na pokusy ich legislatívy postihovať nás nespravodlivou jurisdikciou. Pripomínali sme im okolnosti našej emigrácie a nášho usídľovania tu. Dovolávali sme sa ich spravodlivosti a šľachetnosti a zaprisahali sme ich pri putách nášho spoločného príbuzenstva, aby odmietali tieto neoprávnené zásahy, ktoré by nevyhnuteľne prervali naše záväzky a styky. Ale i oni boli hluchí k hlasu spravodlivosti a pokrvnosti. Preto sa musíme podriadiť nutnosti, ktorá vyžaduje naše odtrhnutie, a musíme ich považovať, tak ako ostatná časť ľudstva, za nepriateľov vo vojne a za priateľov v mieru.
Preto my, predstavitelia Spojených štátov amerických, zhromaždení vo Všeobecnom Kongrese, odvolávajúci sa u najvyššieho sudcu sveta správnosti svojich úmyslov, menom a z moci dobrého ľudu týchto kolónií, slávnostne zverejňujeme a prehlasujeme, že tieto kolónie sú a správne majú byť slobodnými a nezávislými štátmi, že sú oslobodené všetky poddanosti britskej korune, a že všetky politické záväzky medzi nimi a štátom Veľkej Británie sú a majú byť úplne rozviazané. A že ako slobodné a nezávislé štáty majú plnú moc vypovedať vojnu, uzatvárať mier, zjednávať spojenectvo, zriaďovať obchod a činiť všetky ostatné úkony a veci, čo nezávislé štáty môžu činiť. A na podporu tohto prehlásenia, pevne spoliehajúci na ochranu božskej prozreteľnosti, navzájom a jeden druhému zaručujeme svoje životy, svoje statky a svoju nedotknuteľnú česť.
''Signatári Deklarácie nezávislosti za jednotlivé štáty:''
Georgia:
Button Gwinnett
Lyman Hall
George Walton
North Carolina:
William Hooper
Joseph Hewes
John Penn
South Carolina:
Edward Rutledge
Thomas Heyward, Jr.
Thomas Lynch, Jr.
Arthur Middleton
Massachusetts:
John Hancock
Maryland:
Samuel Chase
William Paca
Thomas Stone
Charles Carroll of Carrollton
Virginia:
George Wythe
Richard Henry Lee
[[Thomas Jefferson]]
Benjamin Harrison
Thomas Nelson, Jr.
Francis Lightfoot Lee
Carter Braxton
Pennsylvania:
Robert Morris
Benjamin Rush
[[Benjamin Franklin]]
John Morton
George Clymer
James Smith
George Taylor
James Wilson
George Ross
Delaware:
Caesar Rodney
George Read
Thomas McKean
New York:
William Floyd
Philip Livingston
Francis Lewis
Lewis Morris
New Jersey:
Richard Stockton
John Witherspoon
Francis Hopkinson
John Hart
Abraham Clark
New Hampshire:
Josiah Bartlett
William Whipple
Massachusetts:
Samuel Adams
[[John Adams]]
Robert Treat Paine
Elbridge Gerry
Rhode Island:
Stephen Hopkins
William Ellery
Connecticut:
Roger Sherman
Samuel Huntington
William Williams
Oliver Wolcott
New Hampshire:
Matthew Thornton
{{Dejepisný výhonok}}
| 