Hačikó: Rozdiel medzi revíziami

V roku [[1924]] sa majiteľom Hachika stal Hidesaburō Ueno ({{jpn|上野英三郎}}), profesor na Fakulte poľnohospodárstva [[Tokijská univerzita|Tokijskej Univerzity]]. Hachikō denne sprevádzal svojho pána, keď išiel do práce a čakal na neho večer na vlakovej stanici Shibuya. V máji [[1925]] Ueno náhle zomrel na pracovisku. Hachika si vzali do opatery profesorovi príbuzní, neustále však utekal a vracal sa do profesorovho domu až bol venovaný profesorovmu záhradníkovi, ktorý poznal Hachika uzuž ako šteňa. Hachikō každý večer odchádzal na stanicu, dúfajúc že sa profesor konečne vráti z práce domov. Hachikō čakal na svojho pána celkovo po dobu 11 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

Bývalý študent profesora Uena v zverejnil niekoľko článkov o Hachikōvej pozoruhodnej loajalitelojalite. V roku 1932 jeden z týchto článkov publikovaný v novinách [[Shinbun Asahi]] spôsobil celonárodný záujem o tohto psa. Jeho vernosť pamiatke pána dojímal obyvateľov Japonska ako exemplárny príklad oddanosti rodine. Bronzová socha zobrazujúca HacikaHachika stojí dodnes na vlakovej stanici Shibuya v [[Tokio|Tokiu]], kde Hachikō verne čakal na svojho pána. Hachikov príbeh spôsobil po celej krajine záujem o plemeno [[Akita Inu]].