Sandinovský front národného oslobodenia: Rozdiel medzi revíziami

Ideológia sandinistov síce bola založená hlavne na [[Marxizmus-leninizmus|marxisticko-leninistických]] základoch, obsahovala však množstvo svojských a výnimočných prvkov, čo FSLN radi sa skôr k stranám sociálno-demokratického a nie komunistického typu (ako ju označujú niektorí jej kritici). Sandinisti netrvali na vláde jednej strany a požadovali vytvorenie pluralitnej, demokratickej spoločnosti, zrušili tiež [[trest smrti]]. Chceli udržiavať nadštandardné vzťahy s katolíckou cirkvou, pretože boli prívržencami tzv. [[Teológia oslobodenia|teológie oslobodenia]], ktorá do istej miery spája socializmus a katolícku vieru. Mnohí nikaragujský klerici podporovali sandinistov, napr. kňaz ''Gaspar García Laviana'' sa priamo pridal k sandinovským bojovníkom a v r. 1978 ho zabili Somozovy vojaci v partizánskom tábore v horách. Medzi popredných predstaviteľov sandinistov patrili napr. aj [[jezuiti|jezuitský]] kňaz [[Ernesto Cardenal]], ktorý počas ich vlády pôsobil ako minister kultúry, či farár [[Miguel D'Escoto]], ktorý zas zastával post ministra zahraničia. A tak zatiaľ čo mnohí nižšie postavenýpostavení klerici sandinistov podporovali, konzervatívnykonzervatívni cirkevnýcirkevní hodnostári toto spojenectvo odmietali, pretože sandinistov vnímali skôr ako komunistov. Managujský arcibiskup [[Miguel Obando y Bravo]] síce spočiatku podporoval sandinistov v boji proti Somozovi, neskôr sa však stal ich silným kritikom a dokonca otvoreným podporovateľom Contras. Tieto okolnosti teda prispeli k zhoršeniu vzťahov s katolíckou cirkvou, napriek tomu však počas celej ich vlády nedošlo k obmedzovaniu či perzekúciám voči cirkvi.