Arabsko-izraelský konflikt: Rozdiel medzi revíziami

Britský minister zahraničných vecí [[Arthur Balfour]], ktorý si chcel získať židovskú podporu vo vojne, požiadal svoju vládu pod vedením [[David Lloyd George|Lloyda Georgea]], aby vytvorila podmienky na vytvorenie židovskej vlasti po prípadnej porážke [[Turci|Turkov]]. V januári [[1917]] začali britské jednotky s obsadzovaním Palestíny. Dva dni potom, ako sa turecká armáda stiahla z [[Pásmo Gazy|pásma Gazy]] poslal Lord Balfour v mene vlády list neoficiálnemu židovkému predstaviteľovi [[Walter Rothschild|Lordovi Rothschildovi]], známy ako [[Balfourova deklarácia]] ([[2. 11.novembra 1917]]). V nej sa okrem iného píše: ''"...vláda Jeho Veličenstva je priaznivo naklonená myšlienke zriadiť národný domov pre židovský ľud... samozrejme tak, aby neboli dotknuté historické, občianske a náboženské práva nežidovských komunít existujúcich v Palestíne"''. Arabi to považovali za prvý pokus na zabranie ich územia a Židia za prvý krok k vytvoreniu nezávislého štátu.

Zakrátko po vypuknutí [[Prvá svetová vojna|Prvejprvej svetovej vojny]] ([[1915]]) britský miestodržiteľ v Egypte sir [[Henry McMahon]] ([[1862]]-[[1949]]) neoficiálnemu predstaviteľovi Arabov, Husainovi Ibn Alimu, šárifovi v [[Mekka|Mekke]] v listoch prísľúbilprisľúbil, že ak sa vzbúria proti Turkom, ako spojencom Nemecka Spojené kráľovstvo bude usilovať, aby Arabi mali po skončení vojny vlastné kráľovstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = The Husain-McMahon Letters
| url = http://web.mala.bc.ca/davies/H479B.Imperialism.Nationalism/Hussain.Mcmahon.letter.1915.htm</ref>
Hoci [[McMahonove| listy]]dátum vyslovenevydania nespomínali= Palestínu, Arabi mali dôvody sa domnievať, že Palestína bude súčasťou ich budúceho kráľovstva.