Peelova komisia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
+ vyšetrovanie a závery |
+ reakcie |
||
Riadok 2:
[[File:Peel map pd cs.png|thumb|Návrh na rozdelenie Mandátu podľa Peelovej komisie.]]
'''Peelova komisia''', známa aj ako '''Kráľovská komisia''', bola [[Spojené kráľovstvo|britská]] vyšetrovacia komisia, ktorá v rokoch 1936–1937 vyšetrovala príčinu nepokojov na území [[Britský mandát v Palestíne|Britského mandátu v Palestíne]] a navhla zmeny usporiadania mandátu. Komisia bola pomenovaná po je čelnom predstaviteľovi, ktorým bol [[Robert Peel|lord Robert Peel]].<ref>{{Citácia knihy |meno=Howard M. |priezvisko=Sachar |titul=Dějiny Státu Izrael |rok=1999 |vydavateľ=Regia |miesto=Praha |strany=181-182 |jazyk=česky}}</ref>
== Vyšetrovanie ==
Riadok 9:
== Závery a odporúčania ==
Záverečná správa, vydaná v júli 1937, na jednej strane pripúšťala veľmi pozitívny vplyv [[Židia|židovského]] obyvateľstva na rozvoj krajiny, na druhej strane ale súhlasila s arabskou požiadavkou na obmedzenie židovského prisťahovalectva na 12 000 osôb po dobu nasledujúcích piatich rokov.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Gilbert
| meno = Martin
Řádek 21 ⟶ 20:
| kapitola =
| strany = 100
| jazyk =
}}</ref>
Komisia konštatovala, že zmeny populácie v krajine mohli byť zapríčinené presídľovaním. Na židovských územiach býva približne 225 000 Arabov a na arabských asi 1 250 Židov, ale v mestách [[Jeruzalem]] a [[Haifa]] je to 125 000 Židov proti 85 000 Arabom..<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno = League of Nations
| odkaz na autora =
| titul = Report of the Palestine Royal Commision
| url = http://domino.un.org/unispal.nsf/0/08e38a718201458b052565700072b358?OpenDocument
| dátum vydania = 30.11.1937
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 21.9.2010
| vydavateľ = UNISPAL
| miesto = Geneva
| jazyk = anglicky
}}</ref>
Komisia predovšetkým navrhla rozdeliť krajinu na tri regióny: židovský zahŕňujúci prímorské oblasti a [[Galilea|Galileu]]; podstatne väčší arabský, zahŕňajúci zbytok Palestíny, ktorý by bol pripojený k [[Zajordánsko|Zajordánsku]]; a trvalú britskou správu nad enklávou zahrňajúcu [[Jeruzalem|jeruzalémsko]]-[[betlehem]]ský výběžok s koridorom k moru a britské základne na [[Galilejské jazero|Galilejskom jazere]] a [[Akabský záliv]].
<ref>{{Citácia knihy
Řádek 40 ⟶ 53:
== Reakcie ==
Všetci predtavitelia Arabov v Palestíne spolu so zajordánskym kráľom [[Abduláh]]om plán odmietli.
Na židovskej strane plán okamžite odmietli [[Vladimír Žabotinský]] a ďalší [[revizionistický sionizmus|revizionisti]], [[Svetová sionistická organizácia]] napriek výhradám plán prijala. Nakoniec ale plán realizovaný nebol, čo zapríčinila najmä vzrastajúca arabská revolta v rokoch 1936−39, zameraná ako proti Židom, tak aj proti Britom. Napriek tomu, že sa vzburu nakoniec podarilo potlačiť, britská vláda vydala v máji 1939 [[MacDonaldova biela kniha|MacDonaldovu bielu knihu]], ktorá paradoxne odmenila arabských buričov, pochovala návrhy „Peelovej komisie“ a naviac ešte prísnějšie obmedzila židovské prisťahovalectvo, čo sa v konečnom dôsledku rovnalo rozsudku smrti pre státisíce európskych Židov utekajúcich pred [[nacizmus|nacizmom]].
== Referencie ==
|