Maďari: Rozdiel medzi revíziami

'''Maďari''' sú národ prevažne žijúci v dnešnom [[Maďarsko|Maďarsku]]. Ako národ patria medzi [[Uralská jazyková skupina|uralskú jazykovú skupinu]], ktorú väčšinou tvoria [[ugrofínske jazyky]]. Národnostnú menšinu tvoria najmä na [[Slovensko|Slovensku]], v [[Rumunsko|Rumunsku]], na [[Ukrajina|Ukrajine]], v [[Srbsko|Srbsku]], [[Chorvátsko|Chorvátsku]], [[Rakúsko|Rakúsku]] a v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]. Ich genetický "predkovia" vyhynuli a boli vyvraždení do roku [[1100]] hlavne [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefanom I.]] a jeho nástupcami počas maďarských pohanských povstaní. Dnešní Maďari sú zväčša potomkami [[Slovania|Slovanov]] a [[Rumuni|Wlachov]], dnešných Rumunov.<ref>Lecture of Professor Hideo Matsumoto on the Third Great Scythian World Congress held in Cleveland, Ohio, in May 1990./ref>

Dnešné základné slová v [[Maďarčina|maďarskom jazyku]] sú podobné slovám ostatných ugorských jazykov chantyjčiny a mansijčiny ([[Ugorské jazyky]] - maďarčina, chantyjčina a mansijčina - sú súčasťou ugrofínskej skupiny jazykov - patrí sem aj [[fínčina]] a [[estónčina]]). Ďalšia časť slov je iránskeho a turkického pôvodu (do Karpatskej kotliny napríklad tiahli spolu s turkickými kmeňmi). Veľkú časť slovnej zásoby z oblasti náboženstva, správy štátu a civilizovaného života a mnohé slová z poľnohospodárstva prebrali od [[Slovania|Slovanov]] po zániku [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] roku [[907]]. Prakticky až na prelome [[9. storočie|9.]] a [[10. storočia]] u Maďarov dochádza k postupnému prechodu od kočovníctva k usadlému spôsobu života a k veľkému miešaniu s pôvodným slovanským a valaským obyvateľstvom. S tým súviselo aj rozširovanie slovnej zásoby. Početné sú aj výpožičky z [[Latinčina|latinčiny]] a [[Nemčina|nemčiny]]. V súčasnosti sa snažia nepreberať slová z cudzích jazykov.