Kyselina benzoová: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
+categ |
pridané obrazky, vyroba... |
||
Riadok 1:
[[Obrázok:Benzoovakyselina.jpg|thumb|200px|Kalotový model molekuly kyseliny benzoovej]]
'''Kyselina benzoová''' (správne '''kyselina benzénkarboxylová''', vzácnejšie '''kyselina fenylmravčia''') je tuhá bezfarebná kryštalická látka s [[Racionálny vzorec|racionálnym vzorcom]] [[uhlík|C]]<sub>6</sub>[[vodík|H]]<sub>5</sub>C[[kyslík|O]]OH. Je najjednoduchšou aromatickou [[karboxylová kyselina|karboxylovou kyselinou]].
[[Obrázok:Benzoic_acid.png|thumb|200px|]]
== Vlastnosti ==
===Fyzikálne vlastnosti ===
Kyselina benzoová tvorí pri [[normálne podmienky|normálnych podmienkach]] bezfarebné kryštály bez zápachu. [[Teplota topenia]] je 122,4 °C a vrie pri 249 °C. Pri vyšších teplotách (nad 100 °C) [[sublimácia|sublimuje]]. Vo vode sa pri 20 °C rozpúšťa len mierne (3,4 g/l vody), rozpustnosť možno zvýšiť prídavkom silnej zásady (napr. [[hydroxid sodný|
NaOH]]) resp. miernym zahriatím. [[Obrázok:S-Sci-ArCOOH.jpg|thumb|200px|Kryštáliky kyseliny benzoovej]]
* [[Hustota]]: 1321 kg/m<sup>3</sup>
* Mólová hmotnosť: 122,12 g/[[mol]]
Řádek 10 ⟶ 12:
* Tlak pár: 1,3 [[Pascal|Pa]]
* Medza výbušnosti: 1,4 obj. %
=== Chemické vlastnosti ===
Kyselina benzoová patrí v rámci organických kyselín medzi stredne silné kyseliny (pK<sub>a</sub> = 4,17). Jej vyššiu kyslosť oproti alifatickým analógom spôsobuje stabilizačné pôsobenie aromatického jadra po odštiepení [[protón]]u z karboxylovej skupiny.
Kyselina benzoová poskytuje všetky reakcie charakteristické pre karboxylové kyseliny (napr. [[esterifíkácia]], tvorba solí, tvorba funkčných [[derivát]]ov):
[[Obrázok:Ester_benzoova.jpg|center|400px|]]
Na aromatickom jadre možno uskutočniť elektrofilné substitúcie, prebiehajú však ťažšie než na [[benzén]]e:
[[Obrázok:Benzoova_metylacia.jpg|center|340px|]]
== Použitie ==
Kyselina benzoová a jej soli (benzoan sodný, draselný, vápenatý) sú mierne toxické (LD<sub>50</sub> ≈ 0,5 g/kg) a používajú sa ako konzervačné prísady (E210, E211, E212, E213). Konzervačný účinok spočíva v schopnosti kyseliny benzoovej inhibovať rast kvasiniek, baktérií a obzvlášť [[pleseň|plesní]]. Kyselina benzoová sa používa na konzerváciu potravín kyslého charakteru (citrusové šťavy, sýtené nápoje). Doteraz sa vedú spory o zdravotnej nezávadnosti jej používania ako konzervačného prípravku.
Kyselina benzoová slúži aj ako dôležitá surovina pri výrobe [[fenol]]u, benzoylchloridu, dibenzoylperoxidu (iniciátor [[polymerizácia|polymerizácie]]).
== Výroba ==
Svetová ročná produkcia kyseliny benzoovej dosahuje 0,25 mil. ton. Priemyselne sa vyrába [[oxidácia|oxidáciou]] [[toluén]]u [[kyselina dusičná|kyselinou dusičnou]] resp. vzdušným kyslíkom za prítomnosti [[kobalt]]natých [[katalyzátor]]ov alebo dekarboxyláciou [[kyselina ftalová|kyseliny ftalovej]].
[[Kategória:Aromatické zlúčeniny]]
| |||