Poliaci: Rozdiel medzi revíziami

'''Poliaci''' (po [[poľština|poľsky]] ''Polacy'') sú [[Západní Slovania|západoslovanský]] [[národ]] žijúci najmä v [[Poľsko|Poľsku]]. Ich odhadovaný počet na [[Zem|svete]] je 50 miliónov. Jazykom je [[poľština]], písmom latinka, prevažuje [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícke]] vierovyznanie. Poliaci žijú najmä na území Poľkej republiky a v niektorých štátoch v Pobaltí a východnej Európy. V 19. storočí, najmä po troch deleniach Poľska, veľa Poliakov z politických dôvodov emigrovalo do krajín západnej Európy a Severnej Ameriky ( hl.hlavne USA a Kanada ). Neskôr ( aj z ekonomických dôvodov ) veľa Poliakov odchádza aj do Južnej Ameriky a Austrálie. V období násilných deportácií po okupácii východného Poľska Sovietskym zväzom sa mnoho Poliakov dostáva až na [[Sibír]] a do Kazachstanu. V novšom období veľa Poliakov odchádza do niektorých krajín západnej Európy ( Írsko, Taliansko, V. Británia, Španielsko, ... ). Pomerne silná a kompaktná skupina Poliakov žije v Litovskej republike ( 6,7 % ), kde žije najmä v hlavnom meste [[Vilnius]] a v jeho okolí. V Českej republike žije najviac Poliakov v Tešínsku ( najmä vo väčších mestách ).

* '''Argentína'''[[Francúzsko]] cca 500900 000

* '''Bielorusko'''[[Veľká Británia]] cca 400500 000

* '''Litva'''[[Argentína]] cca 250500 000

* '''Rusko'''[[Bielorusko]] cca 173400 000

* '''Lotyšsko'''[[Rusko]] cca 57173 000

Poliaci ako národ vznikli najskôr v 10. storočí zmiešaním vyššie uvedených kmeňov. Pomenovaní sú podľa hlavného kmeňa Poľanov. Ďalej pozri [[Dejiny Poľska]]. V 10. storočí prijali Poliaci rímskokatolícke náboženstvo a vytvorili pomerne silný štát, ktorý dokázal odolávať tlaku Nemeckej ríše. Určitý čas boli jeho súčasťou aj [[Morava (región)|Morava]] a veľká časť územia dnešného Slovenska. Neskôr stratili Poliaci v prospech Nemeckej ríše niektoré územia na západe a severe krajiny ( [[Sliezsko]], [[Pomoransko]], [[Mazursko]] ), ktoré opäť získali až po porážke Nemecka v roku 1945. Poľké kráľovstvo viedlo dlhé zápasy s agresívnym [[Rádom nemeckých rytierov]], ktorý spoločne s litovskými a ruskými vojskami porazili v slávnej bitke pri '''Grunwalde (1410)''' a dočasne zastavili agresívny pangermanizmus.Poľsko sa spojilo s Litovským veľkokniežatstvom a vytvorio s ním spoločný štát. [[Reformácia]] sa v Poľsku veľmi neujala a Poliaci s Litovcami zostali rímskymi katolíkmi. Poľské vlastenectvo tak splynulo s katolicizmom a vytvorilo [[symbiózu]], ktorá pomáhala Poliakom i Litovcom prežiť v neskorších ťažkých obdobiach útlaku. Poľský štát odolával tlakom protestantského Švédska a zastavil agresiu moslimských [[Turkov]] do Európy. '''[[Ján Sobiesky]]''' (poľký kráľ) porazil Turkov nielen na vlastnom území, ale v roku [[1683]] pomáhal zachraňovať [[Habsburskú ríšu]] pred tureckým nebezpečenstvom. Poľské vojská vtedy pomáhali vyháňať Turkov z okupovaného územia Uhorska. Poľsko-litovská únia bola v tomto čase jedným z najväčších štátov v Európe. Jej územie siahalo až k mestu [[Moskva]] a dotýkalo sa Čierneho mora. Patrilo mu územie Litvy, Bieloruska, časti Lotyšska, väčšiny Ukrajiny a časti Ruska. Paradoxne západné časti Poľska stále patrili Nemecku.<br />

Vnútorné spory v Poľsku začli v 18.storočí zneužívať poľskí susedia ( [[Rusko]], [[Prusko]] a [[Rakúsko]] ), ktorí si túto krajinu rozdelili v tzv. [[troch deleniach Poľska]]. Tento štát zmizol z mapy Európy na viac ako sto rokov. Na krátky čas ho obnovil [[Napoleon]] ( ako [[Varšavské veľkokniežatstvo]] ). Po Napoleonovom páde sa západ a sever Poľska stali súčasťou protestantského ( evanjelického ) Pruska, východ a stred krajiny ( vrátane [[Varšavy]] ) sa stal súčasťou pravoslávneho Ruska a juh s [[Krakovom]] sa stal súčasťou Rakúska. Spoločné [[rímskokatolícke náboženstvo]] sa stalo integrujúcim prvkom duchovnej jednoty poľského národa až do roku [[1918]], keď bol obnovený Poľský štát. Poliakom sa vtedy podarilo zastaviť agresiu ruských boľševikov ( [[zázrak na Visle]] ).<br /> V roku 1939 sa začala novodobá [[kalvária]] poľského národa, keď si krajinu rozdelilo [[hitlerovské Nemecko]] a Stalinov [[Sovietsky zväz]]. [[Nacistická]] [[genocída]] si vyžiadala životy viac ako 6 000 000 Poliakov. Voči poľskému obyvateľstvu sa nemeckí okupanti správali zvlášť kruto. Drasticky bolo potlačené aj [[Varšavské povstanie]], ktoré [[Nemci]] utopili v krvi. [[Poľsko]] bolo potom začlenené do sovietskeho bloku. Získalo historické poľské územia na západe a na severe ( [[Sliezsko]], Pomoransko, Mazursko, [[Gdaňsk]] ), ale stratilo územia na východe ( [[Ľvov]], [[Brest]], [[Grodno]], ... ). Poliaci sa s komunistickým režimom nezmierili a niekoľkokrát to dali najavo (1956, 1981, ... ). Dokázali si udržať aj v tomto čase svoju rímskokatolícku vieru a v roku 1978 dali svetu prvého slovanského pápeža [[Jána Pavla II.]] Boli medzi prvými národmi, ktorí povedali socializmu nie.