Britský mandát v Palestíne: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Arpad (diskusia | príspevky)
základ
 
Arpad (diskusia | príspevky)
d gramatika
Riadok 28:
| Rozloha vody =
| Percento vody =
| Odhad počtu obyvateľov = 752 084
| Rok odhad počtu obyvateľov = 1922
| Poradie odhad počtu obyvateľov =
| Sčítanie počtu obyvateľov =
Riadok 56:
| Poznámky =
}}
'''Britský mandát v Palestíne''' tiež známy ako '''Palestínsky mandát''' a '''Britský mandát Palestína''', je oficiálne poverenie [[SpoločenstvoSpoločnosť národov|Spoločenstva národov]] pre [[Veľká Británia|Veľkú Britániu]] na správu územia v [[Palestína|Palestíne]] na [[Parížska mierová konferencia|Parížskej mierovej konferencii]] 3. februára [[1919]], ktoré vstúpilo v platnosť 26. septembra [[1923]].
 
== Povojnová situácia v Palestíne==
[[Image:Sykes-Picot-1916.gif|thumb|Rozdelenie vplyvu podľa Sykes-Picotovej dohody]]
Počas [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojny]] bolo územie blízkeho východu ako aj územie Palestíny pod správou [[Osmanská rýšaríša|Osmanskej rýšeríše]], ktorá stála vo vojne na strane [[Centrálne mocnosti|Centrálnych mocností]], čo ohrozovalo pre [[Rusko]] strategické kaukazské teritóriá a Britskú komunikačnú spojnicu cez [[Suezský kanál]]. [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohoda]] preto využila vo vojne na blízkom východe aj Arabských a Židovských obyvateľov<ref>[[Židovská légia]] - židovská, sionistická armádna jednotka zložená z dobrovoľníkov, ktorá bojovala po boku britskej armády proti Osmanskej rýširíši.</ref><ref>[[NILI]] - židovská tajná špionážna sieť, ktorá zabezpečovala spravodajské informácie pre Britov</ref>, pomocou ktorých neskôr získala na území Palestíny, [[Mezopotámia|Mezopotámie]] a arabských krajín prevahu. V [[Arábia|Arábii]] známy britský vojak a archeológ [[T.E.Lawrence]] pomohol vzbudiť v júni 1916 protitureckú vzburu pod vedením šarifa [[Husain Ibn Ali|Ibn Husaina]]. V decembri 1917 vstúpili Britskébritské sily pod vedením generála [[Allenby|Allenbyho]] do [[Jeruzalem]]a, čím skončila štyristo rokov trvajúca osmanská vláda. Ako odmena za pomoc proti Turkom bola Arabom v [[McMahonove listy|McMahonovychMcMahonových listoch]] prisľúbená nezávislosť a samostatné územie. Hoci listy vyslovene nespomínali Palestínu, Arabi mali dôvody sa domnievať, že Palestína bude toho súčasťou.
Ďalšou dohodou, na ktorej sa Francúzsko a Británia tajne dohodli o povojnovom rozdelení vplyvu na bývalom území Osmanskej rýšeríše v Palestíne, bola [[Sykes-Picotova dohoda]] z 14. - 16. mája [[1916]]. Mali tak vzniknúť medzinárodné [[enkláva|enklávy]], kde by časť Palestíny bola pod britskou správou, časť pod správou Dohody, [[Sýria]] a [[Libanon]] by pripadolpripadli pod správu [[Francúzsko|Francúzska]]. Ďalším záväzkom Británie bola [[Balfourova deklarácia]], ktorou 2. novembra [[1917]] britský minister zahraničných vecí [[Lord Arthur James Balfour]] prisľúbil zriadenie ''národnej domoviny pre židovský ľud na území Palestíny''. Zástupcovia [[sionistické hnutie|sionistického hnutia]] toto považovali za prvý krok na vytvorenie židovského štátu v Palestíne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Shemesh
| meno = Jana
Riadok 76:
 
== Mandát Spoločenstva národov ==
Rozhodnutie prideliť územia porazenej Osmanskej rýšeríše do poručníctva víťazných mocností, teda pod mandátnu administratívu, bolo učinené na povojnovej [[konferencia v San Rému|konferencii v San Rému]] (Taliansko) 19. až 26. apríla 1920, ktorá potvrdila mandát rozdelenia [[Londýnska konferencia|Londýnskej konferencie]] (Február 1920) na delenie Osmanskej rýšeríše, anglo-francúzsku Sykes Picotovu dohodu (16. 5. 1916) a Balfourovu deklaráciu (2. 11. 1917)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Riadok 88:
| miesto =
| jazyk = anglicky
}}</ref>. Rozhodnutie z konferencie v San Rému bolo nakoniec prenesené do [[Mierová dohoda zo Sévres|Mierovej dohody zo Sévres]] podpísanej 10. augusta [[1920]] medzi víťaznými mocnosťami Dohody a Osmanskou rýšouríšou, čo bolo jedným z výsledkov Parížskej mierovej konferencie trvajúcej od 18. 1. 1919 až do 21. 1. 1920<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Riadok 100:
| miesto =
| jazyk = anglicky
}}</ref>. Británia získala pod svoj vplyv [[Kurdistan]], ovládala [[Bospor]], [[Dardanely]] a hlavné mesto [[Istanbul]]. Územie Palestíny a [[Iraku]] malo pripadnúť tiež Británii, Libanon a Sýria zas Francúzsku. Pobrežný pás [[Arabský poloostrov|Arabského poloostrova]] pri [[Červené more|Červenom mori]], Kráľovstvo Hidžázu, malo získať nezávislosť. Ďalšie časti Osmanskej rýšeríše pripadli tiež [[Taliansko|Taliansku]], [[Grécko|Grécku]] a [[Arménia|Arménii]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Riadok 185:
<references />
 
[[Kategórie: Blízky východ]]
[[Kategória:Dejiny Izraela]]