Akcia K (kláštory): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Cinik (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 11:
== Dôsledky ==
Akcia K nevyvolala u obyvateľov očakávaný súhlas s vyčisťovaním "hniezd protištátnej činnosti", ale skôr súcit s rehoľníkmi. Mnoho obyvateľov v obciach, kde boli kláštory, sa postavilo na ich obranu. Boli demonštrácie proti zásahom, snahy brániť rehoľníkov, došlo aj k ozbrojeným zrážkam. Rády sa napriek všestrannému úsiliu rozložiť nepodarilo a len málo rehoľníkov z nich vystúpilo. Akcia mala aj ďalší dôsledok. Vzhľadom k rastúcemu prenasledovaniu predstaviteľov cirkvi začala vznikať takzvaná "podzemná" alebo "[[tajná cirkev]]". Tvorili ju kňazi, rehoľníci a rehoľníčky, ktorí boli tajne, bez súhlasu vládneho režimu vysvätení, alebo tí, ktorým režim odobral štátny súhlas na vykonávanie kňazského povolania. Väčšinou pracovali v občianskom povolaní a svoje duchovné aktivity vykonávali tajne. K tajnej cirkvi patrilo aj množstvo laikov, ktorí sa stretávali v krúžkoch a okrem modlitieb a duchovných cvičení zabezpečovali aj prísun nedostatkovej náboženskej literatúry - buď nelegálnym pašovaním zo zahraničia alebo tak isto nelegálnym rozmnožovaním - tzv. [[samizdat]]mi.
 
== Jeden z mnohých - Ján Chryzostom Korec ==
[[Obrázok:janchryzostomkorec.JPG|thumb|200px|Ján Chryzostom kardinál Korec v roku 2003]]
 
Jedným z mnohých osôb postihnutých akciou K bol bohoslovec [[Ján Korec]], ktorý sa neskôr stal jednou z najznámejších osôb v tajnej cirkvi na Slovensku. Ján Korec v roku [[1939]] vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. V roku [[1950]] študoval filozofiu a teológiu a v rámci akcie K sa ocitol s mnohými ďalšími v sústreďovacom tábore. Po prepustení z internácie odišiel do civilného života a pracoval ako robotník. Kňazskú vysviacku prijal tajne v [[Rožňava|Rožňave]] [[1. október|1. októbra]] [[1950]] z rúk biskupa [[Robert Pobožný|Roberta Pobožného]]. Už o rok neskôr, [[24. august]]a [[1951]], ho ako 27-ročného [[biskup]] [[Pavol Hnilica]] vysvätil v [[Bratislava|Bratislave]] na biskupa. Táto tajná konsekrácia bola udelená na základe fakúlt, ktoré vydal pápež [[Pius XII.]] pre komunistické krajiny. V nasledujúcom období, popri vykonávaní robotníckeho povolania, venoval svoju starostlivosť študentom teológie a privádzal ich ku kňazskej vysviacke. Veľkú pozornosť venoval aj laikom. Všetku túto činnosť však musel vykonávať tajne, pretože nemal od komunistického režimu oficiálny súhlas na kňazskú činnosť. V roku [[1958]] sa o neho začala zaujímať [[štátna bezpečnosť]]. Zatkli ho a [[11. marec|11. marca]] [[1960]] ho odsúdili za vlastizradu na 12 rokov väzenia. Väznený bol v [[Praha|Prahe]] na Pankráci, Ruzyni, vo [[Valdice|Valdiciach]], [[Leopoldov]]e a v [[Ilava|Ilave]]. Z väzenia bol prepustený v roku [[1968]]. Po prepustení z väzenia až po dosiahnutie dôchodku v roku [[1984]] pracoval v rôznych robotníckych povolaniach. Popri tom sa však naďalej venoval svojej kňazskej službe, aj keď stále bez súhlasu a stále pod drobnohľadom štátnych orgánov.
 
== Záver ==