Komunistická strana Peru – Svetlý chodník: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Erakis (diskusia | príspevky)
Erakis (diskusia | príspevky)
dopln.
Riadok 3:
'''Komunistická strana Peru - Svetlý chodník''' ([[španielčina|špan]]. ''Partido Comunista del Perú – Sendero Luminoso'', PCP-SL) viac známa len ako '''Svetlý chodník''' (''Sendero Luminoso'') je [[Maoizmus|maoistická]] [[Partizánska vojna|guerilová]] organizácia pôsobiaca v [[Peru]].
 
Keď sa v roku [[1980]] začala v Peru [[občianska vojna]], ktorej hlavným iniciátorom bol práve Svetlý chodník, oficiálnym cieľom skupiny bolo nahradenie buržoáznej demokracie spoločenským systémom zvaným „[[Nová demokracia (politický koncept)|Nová demokracia]]“. Princípom bolo presvedčenie, že nastolenie [[diktatúra proletariátu|diktatúry proletariátu]] a [[kultúrna revolúcia|kultúrnej revolúcie]] spustí svetovú revolúciu, ktorá povedie k čistému [[Komunizmus|komunizmu]].
 
Členovia skupiny ''Svetlý chodník'' verili, že existujúce socialistické krajiny sú príliš [[Revizionizmus (marxizmus)|revizionistické]] a že skupina je jediným skutočným predvojom svetového komunistického hnutia. Ideológia a taktika skupiny mala vplyv aj na iné maoistické skupiny, najmä na [[Komunistická strana Nepálu (Maoistická)|Komunistickú stranu Nepálu (Maoistickú)]].
 
Skupina sa v Peru považuje za [[terorizmus|teroristickú]] organizáciu. Je predmetom odsudzovania kvôli brutalite a násiliu páchaného proti roľníkom, odborovým predákom, voleným štátnym funkcionárom a celkovo proti civilnému obyvateľstvu. Skupina je tiež na zozname teroristických organizácií viacerých štátov, vrátane [[USA]], [[EÚ]] a [[Kanada|Kanady]].
 
Odkedy bol v roku [[1992]] zajatý vodca [[Abimael Guzmán|Abimael Guzmán Reynoso]], skupina ''Svetlý chodník'' bolavýrazne oslabila a v súčastnosti je aktívna len sporadicky.
 
== Vznik ==
Riadok 16:
Prvýkrát sa hnutie prejavilo na univerzite San Cristobál v Huamange v regióne [[Ayacucho]], kde Guzmán učil. Mnoho jeho študentov si osvojilo radikálnu ideológiu hnutia a medzi rokmi [[1973]] a [[1975]] ''Svetlý chodník'' získal kontrolu v študentskych radách nielen v Huamange, ale aj na univerzitách v [[Huancayo]] a [[La Cantuta]] a jeho členovia mali významnú účasť aj vo viacerých univerzitách v [[Lima|Lime]]. O nejaký čas neskôr, keď na univerzitách prehrali viacero študentských volieb, vrátane Guzmánovej vlastnej v Huamangu, rozhodli sa ich opustiť a začali sa viac zapájať do aktivít smerujúcich k ozbrojenému povstaniu.
 
Začínajúc [[17. marec|17. marcom]] [[1980]] ''Svetlý chodník'' organizoval sériu tajných mítingov v ''Ayacuche'', kde "ústredný''Ústredný výbor"'' vytvoril revolučné vedenie, ktoré organizovalo milície k presunu do strategických oblastí v provinciách k začiatku ozbrojeného boja.
Skupina tiež udržovala vlastnú vojenskú školu, kde boli militanti cvičený v taktikách partizánskeho boja, používania zbraní a tiež maoistickým praktikám sebazdokonaľovania a sebadisciplíny
 
Riadok 31:
Vláda spočiatku zareagovala na akcie ''Svetlého chodníka'' dosť vlažne, čo však organizáciu len viac posilnilo. Až [[29. december|29. decembra]] [[1981]] vláda vyhlásila výnimočný stav v troch [[Andy|Andských]] regiónoch; Ayacucho, [[Huancavelica]] a [[Apurímac]], pričom poslala do týchto oblastí armádu a povolila vojenskej sile svojvolné zatýkanie podozrivých osob.
 
Vojenské jednotky však často porušovali ľudské práva, používali prílišnéneprimerané násilie a zabili mnoho nevinných civilistov, ničili dediny, vraždili a mučili ľudí podozrivých z podpory organizácie a stalitiež sa stali zodpovednými za niekoľko veľkých masakier civilného obyvateľstva spôsobených počas konfliktu (napr. usmrtenie 74 civilistov v ''Accomarce'' zo [[14. augusta]] 1985). Štát okrem nasadenia armády do boja proti Svetlému chodníku široko zapojil aj tajné služby, ktoré sa ale tiež stali zodpovedné za mnoho zverstiev, predovšetkým za masakre v ''La Cantuta'' (10 obetí) a ''Barrios Altos'' (15 obetí), ktoré priamo v Lime spáchali ich polovojenské [[eskadry smrti]] známe ako [[Grupo Colina]], navyše na podnet samotného prezidenta [[Alberto Fujimori|Alberta Fujimoriho]] (ktorý bol za to neskôr odsúdený na 25 rokov väzenia). Vládne jednotky tiež brutálne potlačili viacero väzenských vzbúr, čopričom si vyžiadalousmrtili stovky obetízadržaných členov Svetlého chodníka. V konečnom dôsledku všetky tieto aspekty zapríčinili, že mnohý ľudia v Peru začali vnímať ''Svetlý chodník'' ako menšie zlo a jeho podpora sa do začiatku 90. rokov zvyšovala.
 
Po páde vlády prezidenta Alberta Fujimoriho dočasný prezident [[Valentín Paniagua]] založil ''"Komisiu pre pravdu a zmierenie"'' kvôli vyšetrovaniu konfliktu. Tá vo svojej záverečnej správe z roku [[2003]] zverejnila, že medzi rokmi 1980 až [[2000]] zahynulo alebo zmizlo kvôli ozbrojenému konfliktu v Peru 69 280 ľudí. Uvádza, že ''Svetlý chodník'' je zodpovedný za polovicu obetí konfliktu, za zvyšok sú zodpovedné vládne jednotky a v menšej miere aj iné malé guerrillové skupiny a miestne milície.