Jozef Tomko: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: pt:Jozef Tomko
Bystrik (diskusia | príspevky)
Riadok 21:
V rokoch [[1950]] - [[1965]] pôsobil ako vicerektor a ekonóm Pápežského kolégia sv. Jána Nepomuckého v Ríme a venoval sa štúdiu odborných teologických disciplín na [[Pápežská lateránska univerzita|Pápežskej lateránskej]] a [[Pápežská gregoriánska univerzita|Pápežskej gregoriánskej univerzite]]. Roku 1951 obhájil dizertačnú prácu ''De inhabitatione Spiritus Sancti secundum B. Petrum de Tarantasia'' (O inhabitácii Ducha Svätého podľa blahoslaveného Petra Tarantasia) na Pápežskej lateránskej univerzite a dosiahol doktorát [[teológia|teológie]]. Roku [[1956]] obhájil dizertačnú prácu ''Il rapporto di lavoro in Cecoslovacchia negli anni'' [[1945]] - [[1954]] (Pracovné vzťahy v Československu v rokoch 1945 - 1954) na Pápežskej gregoriánskej univerzite a dosiahol doktorát zo [[sociológia|sociológie]]. Roku [[1961]] obhájil dizertačnú prácu ''Die Errichtung der Diözesen Zips, Neusohl und Rosenau ([[1776]]) und das königliche Patronatsrecht in Ungarn'' (Zriadenie [[diecéza|biskupstiev]] [[Spiš (región)|Spiš]], [[Banská Bystrica]] a [[Rožňava]] [1776] a kráľovské patronátne právo v [[Uhorsko|Uhorsku]]) na Pápežskej lateránskej univerzite a dosiahol doktorát [[právo|práv]]. V školskom roku [[1955]] - [[1956]] prednášal na medzinárodnej univerzite sociálnych štúdií ''Pro Deo'' v Ríme.
 
Roku [[1958]] mu pápež [[Ján XXIII.]] udelil titul pápežského komorníka. Na [[Vianoce]] [[1959]] bol signatárom iniciatívy za vybudovanie [[Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme|Slovenského ústavu [[sv. Cyrila a Metoda]] v Ríme]], ustanovizne na výchovu kňazského dorastu, zároveň i strediska náboženského a [[kultúra|kultúrneho]] života [[Slováci|Slovákov]] v zahraničí. V rokoch [[1960]] až [[1963]] sa podieľal na vybudovaní tejto ustanovizne, pričom bolo treba prekonať námietky zo strany [[Česko|českých]] katolíckych a [[politika|politických]] kruhov, administratívne i finančné prekážky.
 
Keď s v roku [[1961]] uvoľnilo miesto v [[Rímska kúria|kuriálnom úrade]] [[Kongregácia pre náuku viery|Kongregácie pre náuku viery]], výberová komisia ho uznala za najvhodnejšieho kandidáta na túto funkciu. Tak vstúpil do arény riadenia duchovných a administratívnych záležitostí [[Katolícka cirkev|Katolíckej cirkvi]]. Počas [[Druhý vatikánsky koncil|Druhého vatikánskeho koncilu]] ([[1962]] - [[1965]]) pracoval ako odborný poradca pre vieroučné otázky. Roku [[1966]] sa stal vedúcim Doktrinálneho oddelenia Kongregácie pre náuku viery, v októbri [[1967]] sekretárom prvej [[Synoda biskupov|Synody biskupov]] o miešaných manželstvách v Ríme. V rokoch [[1968]] - [[1970]] pôsobil ako sekretár Kardinálskej komisie pre miešané manželstvá a stal sa členom Pápežskej komisie pre rodinu. Zastupoval [[Katolícka cirkev|Katolícku cirkev]] na [[ekumenizmus|ekumenických]] stretnutiach o [[teológia|teológii]] manželstva a o miešaných manželstvách v [[Rím]]e ([[1970]]), [[Štrasburg]]u ([[1971]]), [[Madrid]]e ([[1972]]), [[Bazilej]]i, ([[1973]]) a inde. V [[november|novembri]] [[1972]] bol členom úradnej delegácie [[Svätá stolica|Svätej stolice]] pri návšteve Svetovej rady [[Cirkev|cirkví]] a [[Luteráni|Luteránskej]] svetovej federácie v [[Ženeva|Ženeve]]. Okrem toho sa ako oficiálny [[delegát]] zúčastňoval na mnohých iných medzinárodných a ekumenických stretnutiach, napríklad na oblastných stretnutiach predstaviteľov biskupských konferencií [[Ázia|Ázie]] ([[Manila]] [[1970]]), [[Oceánia|Oceánie]] ([[Sydney]] [[1973]]), [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]] ([[Puebla]] [[1979]]).