Verzia z 09:28, 11. august 2010 upraviť TXiKiBoT (diskusia \| príspevky) Boti 255 140 editací d robot Pridal: vo:Blesir ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 22:48, 9. október 2010 upraviť vrátiť Xqbot (diskusia \| príspevky) 118 631 editací d robot Pridal: hi:आनन्द; kozmetické zmeny Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Radosť''' je výrazne vymedzený [[psychický stav]], v ktorom [[subjekt]] prežíva naplnenie svojho [[údel~~\|údelu~~]]u.<ref>FILIT, OTVORENÁ FILOZOFICKÁ ENCYKLOPÉDIA </ref> Radosť je spontánna vnútorná emocionálna reakcia na príjemnú situáciu, osobu alebo spomienku. Navonok sa prejavuje rôzne od úsmevu až po radostné výkriky. Radosť je spojená s pocitom šťastia, jasnou a pozitívnou náladou, človek sa cíti dobre, vo chvíľach radosti sú splnené všetky jeho okamžité psychické potreby. Patrí k najpríjemnejším a najprirodzenejším emóciám. Riadok 9: == Príčiny == Keďže radosť je jednou z najprirodzenejších a najpríjemnejších emócií, patrí k ľudským snahám zameriavať svoje snaženie smermi, vedúcim k pocitom radosti a šťastia. Emociálne vzťahy radosti, ktoré vznikajú pri uspokojovaní potrieb môže vyvolať:<ref>Pardel, Boroš: Základy všeobecnej psychológie, SPN, Bratislava, 1975.</ref> * dobrý telesný stav a uspokojovanie organických potrieb, napr. uspokojenie pri nasýtení, smäde a pod., * uspokojovanie spoločenských potrieb, napr. pocit uplatnenia, * uspokojovanie individuálnych potrieb, napr. dostatok voľného času na svoje záujmy, * v neskoršom období (najmä v období adolescencie) je dôležitým činiteľom uplatnenie sa v povolaní, uplatnenie túžby stýkať sa s druhým pohlavím (zábava, hry, priateľstvá). == Definície == Riadok 24: Zakladateľ [[budhizmus\|budhizmu]] [[Siddhártha Gautama]] si ako lekár, stretávajúci sa s utrpením, chorobami a smrťou, uvedomoval, že existujú aj radosti a potešenia, ale spoznal, že tieto hodnoty nie sú trvalé. Uvedomil sa nestálosť všetkého v živote, aj radosti, i to, že i do chvíľ radosti vnáša napokon vedomie nestálosti a smrti pocity trýzne a utrpenia. Podľa budhizmu je radosť skutočná a trvalá vtedy, keď sa odvodzuje len zo samotnej mysle. Keď myseľ prežíva radosť a uspokojenie, ľahšie sa znášajú materiálne ťažkosti. Duševný stav radosti a harmónie možno podľa budhizmu dosiahnuť len cez sebapoznanie a pozornosť a budhistický spôsob života. === Názory === ==== Epikuros ==== Pre gréckeho filozofa Epikura je radosť (gr. hédoné) a slasť hlavným cieľom ľudského života. Podstatou Epikurovho etického učenia je človek ako jedinec hľadajúci sťastie a radosť. Blaženosť a slasť nachádza v umiernenom spôsobe života, ktorý je naplnený duchovnými pôžitkami z filozofického rozjímania. Telesné pôžitky sú krátkodobé a prechádzajú do svojich protikladov, trvalú blaženosť dosahuje iba pokojná duša filozofa. Podľa Epikura, spomedzi všetkých hodnôt je najhodnotnejšie priateľstvo<ref>Epikurove dôležitejšie náuky XXVII</ref>, keďže zohráva dôležitú úlohu v živote ľudí, prostredníctvom neho sa uľahčuje medziľudská komunikácia, a ľahšie je dosiahnuteľná radosť, teda aj priateľstvo patrí k cieľom ľudského života. ==== Erich Fromm ==== Erich Fromm rozlišuje medzi radosťou, potešením, veselosťou - krátkodobým povznášajúcim pocitom - a radosťou spätou s ľudskou sebarealizáciou. Radosť zo sebarealizácie ako životný princíp postavil do protikladu so životným princípom hedonizmu, znakom konzumnej spoločnosti. ==== Henri Bergson ==== Radosť vždy ohlasuje - hovorí [[Henri Bergson\|Bergson]] -, že [[život~~\|životu~~]]u sa darí, že získava pôdu, že získal [[víťazstvo]]: každá veľká radosť má víťazný prízvuk. Všade, kde je radosť, je tvorenie: čím bohatšie tvorenie, tým hlbšia radosť. == Óda na radosť a hymna Európskej únie == Riadok 69: [[fr:Plaisir]] [[he:עונג]] [[hi:आनन्द]] [[hr:Zadovoljstvo]] [[ia:Placer]]

Radosť: Rozdiel medzi revíziami