Cievka (elektrotechnika): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Nallimbot (diskusia | príspevky)
d robot Zmenil: an:Inductor
dBez shrnutí editace
Riadok 1:
[[Súbor:Symbole_bobine.png|right|thumbnail|100px|Schematická značka cievky]]
[[Súbor:Inductors-photo.JPG|thumb|right|300px|Rôzne druhy cievok]]
 
'''Cievka''' je pasívny elektrický (elektrotechnický) prvok, ktorý je reálnou reprezentáciou [[indukcia|indukcie]] v elektrickom obvode.
 
Řádek 10 ⟶ 11:
== Konštrukcia ==
Technicky sa cievka skládá z [[izolácia (elektrotechnika)|izolovaného]] [[Elektrický vodič|vodiča]] navinutého na nevodivú nosnú kostru. Vinutie môže byť ''jednovrstvové'' alebo ''viacvrstvové''. Navinutý vodič môže byť konštrukčne aj ''samonosné'' - bez kostry, závity cievky sú navzájom zlepené. Vlastnosti cievky výrazne ovplyvňuje prítomnosť magnetického jadra (jeho [[permeabilita]]) (cievka bez jadra sa nazýva aj ''vzduchová cievka'').
 
 
Základnou [[fyzikálna veličina|fyzikálnou veličinou]] pri cievke je [[indukčnosť]] (meraná v jednotkách [[Henry (jednotka)|henry]]), ktorá závisí od rozmerov cievky, počtu závitov a [[permeabilita|permeability]] jadra. Vzhľadom ku konečnej [[vodivosť|vodivosti]] vodiča, z ktorého je cievka zhotovená, má táto aj [[elektrický odpor|odpor]], ktorý sa vo výpočtoch nahrádza sériovým [[rezistor]]om. V mnohých aplikáciách kde nepretekajú veľké prúdy však možno tento dpor cievky zanedbať. Vodič v cievke ma mať čo najmenší odpor, aby v cievke nedochádzalo k veľkým [[Teplo|tepelným]] stratám. Najčastejšie používaným materiálom je [[meď]]. Závity cievky musia byť navzájom izolované. Izolácia je väčšinou tvorená vrstvou izolačného [[lak]]u.
Riadok 21:
== Zdroje ==
* Křišťan, L., Vachala, V.: Příručka pro navrhování elektronických obvodů. Praha, SNTL 1982, s. 80-97
 
 
== Pozri aj ==
Řádek 27 ⟶ 26:
* [[elektromotor]]
* [[Obvod LC]]
 
{{Elektronický výhonok}}
 
[[Kategória:Elektrické súčiastky]]