Stredoveká hudba: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
/*lol
revert
Riadok 2:
Vo vrcholnom stredoveku - v [[13. storočie|13. storočí]] - bola svetská a duchovná moc pevne sústredená v rukách cirkvi. Kňaz bol nielen sluhom božím, ale tiež veľkostatkárom, kniežaťom, sudcom, kráľovským úradníkom, pedagógom, vedcom a umelcom. Umenie slúžilo predovšetkým náboženskému kultu. Rozhodujúcim činiteľom hudobného umenia bol morálny moment.
 
Hudba zdôrazňovala text a nie zmyslový moment, v ktorom duchovenstvo tušilo nebezpečenstvo pozemskej radosti. Heslom sa stalo ''„non voce, sed corde canere“'', t. j. podriadiť tóny textu, spievať od srdca, vylúčiť hudobné nástroje, aby umenie nemalo len umelecký účel. V kostoloch nesmeli spievať ženy, lebo podľa stredovekého úzusu skôr zmyselne roznecovali ako obracali myseľ k Bohu. Umelec ako individualista sa strácal v kolektíve, pretože mal predpísaný celý rad skladobných postupov, ktoré musel rešpektovať, aby skladba vyhovovala svojmu bohoslužobnému účelu.
Charakteristika prvého štádia cirkevnej hudby:
* ľudovosť a zúžitkovanie orientálnych hudobných prvkov
* preberanie hudobných prejavov gréckych, byzantských a sýrskych
 
== Svätý Ambróz a Gregor Veľký ==
V tomto období ako organizátor vystupuje do poredia [[svätý Ambróz|sv. Ambróz]], ktorý sa zaslúžil o prenikanie východného cirkevného spevu na západ. Pripisuje sa mu autorstvo [[hymnus|hymnu]] ''[[„Te deum laudamus“]]''.
hjkj
 
Tzv. [[Ambroziánsky chorál]] zatlačil v [[6. storočie|6. storočí]] chorál gregoriánsky nazvaný podľa pápeža [[Gregor Veľký|Gregora Veľkého]] [[540]] - [[604]], ktorý má zásluhu na zjednotení a definitívnej úprave cirkevného spevu. Gregor Veľký vymedzil poradie liturgickej hudby, zrevidoval a v konečnej redakcii upravil všetky bohoslužobné spevy v zbierke [[Antiphonarius cento]].
Štýlovým základom ostal spev responzoriálny (striedanie sóla a zboru) a antifonický (striedanie zborov). Začínajú sa rozvíjať nové tvary ako sú [[sekvencia|sekvencie]], [[trópa|trópy]], [[omša|omše]], [[lamentácie]], [[antifóna|antifóny]] a [[hymnus|hymny]].
 
Potom nastupuje [[gregoriánsky chorál]].
 
== Rané obdobie stredoveku a vznik kresťanského bohoslužobného spevu ==
Rané obdobie [[stredovek]]u je charakterizované postupným vytváraním novej európskej civilizácie, Ríša padla, prichádzajú barbari, ktorí sa usadili medzi pôvodným obyvateľstvom na vidieku a pomaly s ním splývajú. Mestá sa vyľudňujú a Európa prežíva obdobie agrárnej civilizácie. Životný program ľudí sa vyčerpáva zaobstarávaním každodenného živobytia, bojom o existenciu s prírodou i s hordami divokých bojovníkov. Jedinou "pôdou mieru" sa stal kostol. Cirkev sa v tomto období stala jedinou platformou aj pre uplatnenie vyššieho umenia, i keď ho využívala výlučne na svoje ciele. V kláštoroch sa vytvára exkluzívna kultúra, ktorá sa však nedostáva medzi ľud.
V tejto situácii sa na pôde kresťanskej cirkvi vytvára prvý kultúrny poklad európskej civilizácie - '''kresťanský bohoslužobný spev'''.
Od začiatkov kresťanského náboženstva sa jeho obrady viazali na hudbu. Hlavnými prameňmi, z ktorých sa tvorila hudobná zložka kresťanskej liturgie boli:
* grécko-helenistické dedičstvo
* vplyv [[Byzancia|Byzancie]]
* hudobné prejavy a folklórne prvky rôznych národov na východe a západe [[Rímska ríša|Rímskej ríše]]
Kresťanstvo smerovalo k novej asketickej morálke a životnému štýlu, odmietaniu vášní a svetských pôžitkov. Preto sa odmietalo pestovanie hudby pre potešenie, ako umenie a tiež (na rozdiel od [[antika|antiky]]) aj ako súčasti všeobecnej výchovy a kultivovania človeka.
 
 
 
== Rané obdobie stredoveku a vznik kresťanského bohoslužobného spevu =
jknbndbn mjgbswnhk,hklsdfgh n ghsbnadkrghsdf
 
== Ľudové prvky v liturgii a kresťanskom speve ==