Korčula: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Externé odkazy: preklepy |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 19:
Hospodárstvo ostrova je založené najmä na turistickom ruchu, no dôležitú úlohu má aj [[rybolov]] a [[poľnohospodárstvo]]. Hlavné cestné spojenie vedie celým ostrovom a spája takmer všetky sídla. [[Prístav]]y spájajú ostrov s mestami [[Orebić]] na polostrove [[Pelješac]] a [[Drvenik]] na pevnine. Dôležitým spojením je trajektová linka [[Split]]-[[Hvar (mesto)|Hvar]]-[[Korčula]]-[[Dubrovník]] a linka spájajúca Velu Luku so [[Split]]om a ostrovom [[Lastovo]]. V lete sú prevádzkované i [[trajekt]]y do [[Taliansko|talianskych]] prístavov.
==
Ostrov zažil [[Antika|antickú]], [[Byzantská ríša|byzantskú]], [[Benátky (mesto)|benátsku]], [[Srbsko|srbskú]] aj [[Chorvátsko|chorvátsku]] nadvládu, no história osídlenia siaha až do [[neolit]]u. Z tohto obdobia sa na Korčule zachovali pohrebné mohyly (zrejme [[Feničania|Feničanov]]) a pozostatky gréckej kolónie.
[[Slovania]] sem prišli v [[7. storočie|7. storočí]] a od tej doby sa striedali obdobia benátskej, chorvátskej i srbskej nadvlády. Podľa tradície sa v meste Korčula narodil v roku [[1254]] [[Marco Polo]], k čomu však nie sú žiadne spoľahlivé dôkazy. V roku [[1797]] bol ostrov pripojený k [[Habsburská ríša|Habsburskej ríši]] a bola tak ukončená nadvláda Benátskej republiky.
Po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] sa v roku [[1918]] stala Korčula
== Iné projekty ==
|