Jupiter: Rozdiel medzi revíziami

{{planéta |

názov = Jupiter |

Jupiter je na oblohe dobre viditeľný voľným okom a preto bol známy ľuďom už v [[starovek]]u. Vďaka svojej obežnej dobe okolo Slnka, ktorá trvá necelých 12 rokov, prechádza Jupiter každým znamením [[Zvieratník]]a približne rok. Veľa údajov o Jupiteri nám poskytli [[kozmická sonda|kozmické sondy]], ktoré okolo neho prelietali najmä [[Galileo (kozmická sonda)|sonda Galileo]], ktorá sa v rokoch 1995 - 2003 stala jeho jedinou umelou družicou.

 

Jupiter je obrovská plynová [[guľa]] s 318-krát väčšou hmotnosťou ako je hmotnosť [[Zem]]e. Jeho [[objem]] by pohltil 1 319 Zemí. So svojou hmotnosťou 1,9x10²⁷ kg<ref name="A.M.">{{Cite book

| author = Bohuslav Lukáč, Teodor Pintér, Milan Rybanský, Marián Vidovenec

Jupiter vydáva asi o 60 % viac [[tepelná energia|tepelnej energie]], ako prijíma zo slnečného žiarenia. Predpokladá sa, že táto energia pochádza z troch zdrojov: [[teplo]] z doby vzniku Jupitera; energia, uvoľňovaná pomalým [[gravitačná kontrakcia|zmršťovaním planéty]] a energia veľmi slabo prebiehajúcich termonukleárnych reakcií.

 

Jupiter sa [[vznik a vývoj slnečnej sústavy|sformoval]] spolu s inými planétami pred 4,6 až 4,7 [[miliarda]]mi rokov.<ref name="exoplanety" >{{Cite book

| author = Zdeněk Pokorný

}}</ref>

 

Predpokladá sa, že veľké mesiace Jupitera mohli vzniknúť podobným spôsobom ako planéty. Zárodok Jupitera mal okolo seba [[hmlovina|hmlovinu]] v tvare disku. Z tohto disku sa naberaním hmoty a zmršťovaním utvorili mesiace. Tento scenár vzniku podporuje aj chemické zloženie mesiacov. Jupiter sa počas svojho vzniku na krátku dobu zahrial až na 4000&nbsp;°C, čo spôsobilo odparenie [[voda|vody]] vo vnútorných častiach jeho zárodočného disku. Preto [[Mesiace Jupitera#Malé vnútorné mesiace|najbližšie mesiace Jupitera]] vodu neobsahujú a sú zložené len z ťažko sa vyparujúcich látok.<ref name="exoplanety" /> Malé mesiačiky s výstrednými dráhami sú pravdepodobne zachytenými kométami a asteroidmi, ktoré vznikali ďaleko od planéty a len neskôr ich Jupiter gravitačne zachytil.

 

Keďže Jupiter je zložený prevažne z plynu, jeho [[rotácia]] nepripomína rotáciu pevného telesa. Rôzne vrstvy jeho atmosféry sa otáčajú rôznou rýchlosťou. Kým rovníkový pás planéty urobí jednu otočku za 9 hodín 50 minút, vrstvy pri póloch sa otočia raz za 9 hodín 56 minút. Takáto rotácia sa nazýva [[diferenciálna rotácia|diferenciálna]].<ref name="Rekordy" /> Jupiter má medzi všetkými planétami slnečnej sústavy najkratší [[deň]].

 

[[Súbor:Jupiter.Aurora.HST.UV.jpg|left|thumb|Severná [[polárna žiara]] na Jupiteri v [[ultrafialové žiarenie|ultrafialovom spektre]]. Záber urobil Hubbleov vesmírny ďalekohľad.]]

Sonda Pioneer potvrdila existenciu Jupiterovho mohutného [[magnetické pole|magnetického poľa]], ktoré je 10× silnejšie ako zemské a obsahuje 20&nbsp;000× viac energie. Silné magnetické pole je spôsobené rýchlou rotáciou a svojou intenzitou prevyšuje magnetické polia všetkých ostatných planét slnečnej sústavy. <!-- Jeho [[magnetické pole]] je až 4 000-krát väčšie ako [[magnetické pole Zeme]]. --> V polárnych oblastiach boli pozorované [[polárna žiara|polárne žiary]], jav známy aj na Zemi.