Bratislavský hrad: Rozdiel medzi revíziami

Momentálne obnovený hrad symbolizujúci vyše tisícročné dejiny Slovákov, situovaný na južnom výbežku [[Malé Karpaty|Malých Karpát]], na brale týčiacom sa nad ľavým brehom [[Dunaj]]a, pri križovatke diaľkových európskych ciest. Jedna z hlavných dominánt mesta – [[národná kultúrna pamiatka]].Jeho význam nie len pre dejiny Bratislavy, ale aj pre dejiny celej krajiny sa odrazil aj v tom, že jeho siluetu nájdeme razenú na slovenských [[Euro]]centoch.

 

Územie hradného vrchu bolo obývané už v mladšej dobe kamennej. Prvý predchodca dnešného Bratislavského hradu na hradnom kopci vznikol najneskôr v čase vzniku egyptských pyramíd (2. polovica 3. tisícročia pred Kr.). Išlo o akúsi [[akropola|akropolu]]. Významná akropola tu stála najmä za čias [[Kelti|Keltov]] čiže pred prelomom letopočtu. V čase [[Rímska ríša|Rímskej ríše]], ktorej hranica prebiehala na Dunaji, tu stála rímska hraničná pevnosť.

 

Vývoj dnešného hradu možno sledovať od čias [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskeho kniežatstva]], kedy tu vznikli viaceré významné stavby. Najstaršia súdobá písomná správa je z [[907]], obsiahnutá v Salzburských análoch, keď pri Bratislave porazili starí Maďari bavorské vojská. Obdobie Nitrianskeho kniežatstva a [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] dokumentujú zvyšky trojloďovej [[bazilika|baziliky]], zistené na akropole rozsiahleho opevneného hradiska na východnej strane hradnej terasy, pochádzajúcej z [[9. storočie|9. storočia]]. Hrad je uvedený aj v známej písomnej zmienke o [[Bratislava|Bratislave]] z roku 907.

 

Zo slovanského kniežacieho hradu vznikol postupne prestavbami a úpravami stredoveký hrad, ktorý bol od polovice [[11. storočie|11. storočia]] aj župným hradom. Stal sa načas pokladnicou korunovačných klenotov a neskôr aj korunovačným hradom. Podľa písomných dokladov stála v prvej štvrtine [[13. storočie|13. stor.]] na najvyššom terénnom bode areálu obytná veža so samostatným opevnením, ktoré sa dodnes zachovalo v hmote tzv. Korunnej veže. Obytná veža, ktorá bola miestom správneho, cirkevného a vojenského života, sa archeologicky zistila a je vyznačená v dnešnej dlažbe na nádvorí. Hradný kostol a prepošstvo presťahovali v roku [[1221]] do podhradia. Odvtedy mali dejiny tohto feudálneho centra svoj samostatný vývoj.