Technika datovania: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
rádiouhlíková metóda nie je zalozena na preneme 14N na 14C, ale na rozpade 14C |
|||
Riadok 11:
Jedná sa o chemické metódy. Vek sa vypočítava z koncentrácie materských a dcérskych prvkov alebo izotopov. Atómy rádioaktívnych izotopov (nestabilné formy niektorých chemických prvkov) sa časom spontánne rozpadajú ([[atóm]] [[izotop]]u sa mení na atóm iného prvku a súčasne vyžiari [[Žiarenie alfa|alfa]] alebo [[Žiarenie beta|beta častice]] - tzv. [[radiácia]]). Hodnota rozpadu izotopu je konštantná a je nazvaná [[polčas rozpadu]], čo je vlastne [[čas]], ktorý je potrebný na rozpad polovice atómov izotopu. [[Polčas rozpadu]] teda predstavuje akési zabudované hodiny, ktoré sú vytvorené rádioaktívnym izotopom začleneným do štruktúry objektu. Z celkového množstva asi 230 známych prírodných [[rádionuklid]]ov podstatná časť rádioaktivity pochádza od rádionuklidov [[draslík]]a <sup>40</sup>K, [[Urán (prvok)|uránu]] <sup>238</sup>U a [[Tórium|thória]] <sup>232</sup>Th.
Vek sa určuje meraním pomeru množstva izotopu a jeho rozpadového produktu (táto metóda sa používa pri [[rádiometrické datovanie|rádiometrickom]] určovaní veku hornín). Existuje viacero rádiometrických metód, najvýznamnejšie z nich sú [[Urán (prvok)|uránovo]]-[[olovo|olovená]] (<sup>238</sup>U → <sup>206</sup>Pb alebo <sup>235</sup>U → <sup>207</sup>Pb) a [[tórium|tóriovo]]-[[olovo|olovená]] metóda <sup>232</sup>Th - <sup>208</sup>Pb. Ďalšie z rádiometrických metód sú [[draslík|káliovo]]-[[argón]]ová (<sup>40</sup>K → <sup>40</sup>Ar), [[rubídium]]-[[stroncium|stronciová]] (<sup>87</sup>Rb → <sup>87</sup>Sr). Pre archológiu má najväčší význam metóda [[rádiouhlíková metóda|rádiouhlíková]],
Ďalšia metóda zahŕňa skúmanie priamych účinkov rádioaktívneho rozpadu v zrnách [[minerál]]ov, tzv [[metóda stôp štiepenia]] (fission tracks). Napríklad pri rozpade atómov izotopu [[Urán (prvok)|uránu]] <sup>238</sup>U sa vytvárajú v štruktúre nerastu poruchové stopy alebo štiepne dráhy vyžarujúce častice. Rádioaktivita sa využíva aj pri luminiscenčnej technike datovania: meria sa akumulácia „zadržaných“ elektrónov v objektoch vystavených prírodnému žiareniu.
| |||