Wikipédia

Viliam I. (Anglicko): Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
TXiKiBoT (diskusia | príspevky)
Boti
255 140 editací
Jonesy (diskusia | príspevky)
12 144 editací
štylistika, preklepy
Riadok 1:
[[Súbor:William1.jpg|náhľad|Viliam I. Dobyvateľ]]
 
'''Viliam I.'''., známy ako '''DobyvateľViliam dobyvateľ''' (* [[1028]], Falaise - [[9. september]] [[1087]], [[Rouen]]) bol vojvoda [[Normandia|normandský]] ([[1035]] - [[1087]]) a [[anglický]] kráľ ([[1066]] - [[1087]]).
 
Po smrti bezdetného kráľa [[Eduard Vyznávač|Eduarda]] v roku [[1066]] si anglický trón nárokoval jeho bratranec Viliam. Ale až vojenskou výpravou z Normandie (sever Francúzska) za pomoci približne 600 lodí a 70007 000 vojakov a žoldnierov sa mu podarilo získať anglický trón v [[bitka pri Hastingse|bitke pri Hastingse]] po svojom bratrancovi, kde bol zabitý posledný anglosaský kráľ [[Harold II.]], ktorý vládol necelý rok.
 
Viliam sa narodil v roku [[1028]] ako nemanželský syn Róberta, vojvodu z Normandie a Arletty (Harlette, Arleve), dcéry garbiara z [[Falaise]]. Napriek tomu že bol nemanželského pôvodu, ako priamy potompotomok Rolla Vikinga, ktorý v roku [[911]] získal dohodou v Sant-Clare-Sur-Epte Normandiu od Karola III., mal veľkú nádej na trón. KtorýTen v roku [[1035]] po smrti svojho otca ako sedemročný aj získal.▼
 
▲Viliam sa narodil roku [[1028]] ako nemanželský syn Róberta, vojvodu z Normandie a Arletty (Harlette, Arleve), dcéry garbiara z [[Falaise]]. Napriek tomu že bol nemanželského pôvodu, ako priamy potom Rolla Vikinga, ktorý roku [[911]] získal dohodou v Sant-Clare-Sur-Epte Normandiu od Karola III., mal veľkú nádej na trón. Ktorý v roku [[1035]] po smrti svojho otca ako sedemročný získal.
Keď mal Viliam osemnásť rokov stal sa oficiálne vojvodom, bez akéhokoľvek obmedzenia či poručníka. V prvých rokoch svojej dospelosti sa preslávil ako zdatný vojak v turnajoch a rebéliach, ktoré viedol aj proti francúzskemu kráľovi Henrichovi, s ktorým susedil v Bretónsku.
 
V roku [[1049]] sa Viliam oženil s Matildou, dcérou Baldvina V. Flanderského. K uzavretiu tohto manželstva sa viaže istá príhoda, že vraj Viliam najprv musel Matildu zmlátiť, pretože sa odmietala vydať za bastarda, potom však súhlasila, pretože ju svojím činom presvedčil, že je pevný a vytrvalý vo svojích cieľoch.
 
Po dobytí Anglicka v roku 1066 musel čeliť mnohým rebéliam proti normándskejnormandskej nadvláde. Do ich čela sa postavili anglosaskí šľachtici a tým Viliamovi uľahčili odoberanie pôdy z anglosaských rúk.
 
Viliam, najprv odobral majetok všetkým, ktorí bojovali po boku Harolda a potom vzbúrencom. Jednotkami majetku boli tzv. rytierske lány (knight´s fee), ktoré v dobe vojny museli dodať jedného plne ozbrojeného rytiera.▼
 
Po tejto exekúcii majetku si Viliam ponechal 1422 manstva, jeho nevlastný brat Robert z Mortrain 795 a druhý brat Odo z Bayeux 439. Asi päť tisíc normánskýchnormanských rytierov sa stalo zároveň vojakmi aj statkármi.▼
 
Normani v Anglicku žili ako okupačná armáda, stavali hrady na svoju obranu proti svojím poddaným, nie proti nepriateľom zvonku. Anglosaských obyvateľov bolo asi 1,5 milióna, a Normanov iba desať10 tisíc000.▼
▲Viliam, najprv odobral majetok všetkým, ktorí bojovali po boku Harolda a potom vzbúrencom. Jednotkami majetku boli tzv. rytierske lány (knight´s fee), ktoré v dobe vojny museli dodať jedného plne ozbrojeného rytiera.
▲Po tejto exekúcii majetku si Viliam ponechal 1422 manstva, jeho nevlastný brat Robert z Mortrain 795 a druhý brat Odo z Bayeux 439. Asi päť tisíc normánských rytierov sa stalo zároveň vojakmi aj statkármi.
▲Normani v Anglicku žili ako okupačná armáda, stavali hrady na svoju obranu proti svojím poddaným, nie proti nepriateľom zvonku. Anglosaských obyvateľov bolo asi 1,5 milióna, a Normanov iba desať tisíc.
 
Roku [[1070]] Viliam zosadil niektorých anglických biskupov a potom už žiadni anglickí biskupi neboli menovaní. Do roku 1086 zanikla stará anglosaská šľachta a do popredapopredia sa dostávala normánskanormanská aristokracia, ktorá hovorila iným jazykom. Dejiny Anglicka boli spojené až do roku 1204 spojené s dejinami Normandie. Starý anglosaský jazyk sa začal miešať s francúzštinou (pease-paix, court-cour). Zaujímavý je tiež vývoj slova preux. Vo francúzšine znamená udatný, ale anglické slovo proud, ktore z neho vzniklo, znamená pyšný. Jedno je pohľad šľachtica a druhé poddaného.
 
RokuV roku [[1086]] nechal Viliam spísať [[Domesday Book]], Knihuknihu posledného súdu, kde boli zapísaní všetci držitelia pôdy. Podľa tejto knihy bolo v Anglicku 9 300 držiteľov pôdy zo strany šľachty a duchovenstva,85 tisíc socmanov a slobodníkov, 108 tisíc poddaných, 89 tisíc cotterov a 25 tisíc otrokov, z ktorých sa v budúcom storočí stali nevoľníci. Bolo tu teda približne 300 tisíc hláv rodín. Teda asi 1,5 až 2 milióny ľudí.
 
Vo Francúzsku sa objavovala snaha ViliamViliama obmedzovať, hlavne zo strachu z jeho moci. V jej čele stál francúzsky kráľ Filip a gr. Fulk Morous z Anjou. Do rebélie proti svojmu otcovi sa zaplietol aj jeho najstarší syn Róbert, hlavne preto, že nemohol využívať peniaze ani moc, ktoré mu plynuli z toho, že bol dedičom. Bojiskom sa stalo Vexin, sporné územie na brehu Seiny medzi Rouen a Parížom. Potom čo do Normandie vpadla posádka pevnosti Nantes, vydal sa v júli [[1087]] na odvetodvetné ťaženie, pri ťažení všakktorom bol zranený, bola prevezený do kláštora sv. Gervase v Rousen,. kdeSvojim strávil horúce leto.zraneniam Podľaholpodľahol [[9. septembra]] [[1087]] a jeho pozostatky boli prevezené do kostola sv. Štefana v Caen, kde bol pochovaný.
 
== Potomkovia ==
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Viliam_I._(Anglicko)“