Haibun: Rozdiel medzi revíziami

'''Haibun''', ({{jap.}} 俳文,) je [[Japonsko|japonský]] [[literárny žáner]]. V zásade je to cestovný [[denník]] putujúceho majstra, v resp. všeobecne cestovateľa. Zápisky z cesty v [[próza|próze]] sú kombinované s [[haiku]] veršami[[verš]]ami a kresbami. Názov bol odvodený od prvej slabiky slova haikai-hai a bun-jap., japonsky [[próza]]. Haibun zjednocuje niekoľko žánrov: [[cestopis]], [[biografia|biografiu]], [[opis]], [[rozprávanie]], [[poézia|poéziu]] /[[haiku|haiku,]] [[tanka]], [[renga]]/, [[črta|črty]], [[anekdota|anekdoty]], drobné [[kresba|kresby]] a maľbu, [[denník]] a [[List (správa)|listy]].

Prvý známy haibun si začal písať v [[17. storočie|17. stor.-]] ([[1689 -]]) [[Macuo Bašó]]. V japonskej literatúre je známy pod názvom "Oku no hosomiči" (Úzka cesta z vnútrozemia). Bašó sa vydal na cestu z [[Edo|Eda]] 16. mája spolu so svojím žiakom Kawai Sora smerom do severnej provincie [[Honšú]]. Počas tejto 150 dní trvajúcej púte prešiel 24002 400 km. Konečnú verziu "Oku no hosomiči" skompletoval v r. [[1694]]. Vydaná bola po jeho skone v r. [[1702]]. Stala sa vzorom pre ďalších autorov ''haibunu''. Toto dielo bolo opisom jeho druhej cesty po Japonsku. Celkovo napísal štyri denníky z ciest.

* pravidlá pre písanie haiku platia aj pre haibun: sabi (sám osobne), makoto (pravdivo), fueki-ryúko (nemenný-premenný/), yoin (ozvena). Očakáva sa, že tieto pravidlá dodržia aj moderní západní autori.

Haibun má byť dokumentárny žáner kombinovaný s umeleckým. Teda má to byť rukopisná forma reportáže s komentármi, poznámkami, kresbami, moderne aj fotografiami[[fotografia]]mi, krátkymi filmami[[film]]ami. Klasický haibun bol zapisovaný na papier cestovateľom, teda je to osobný denník cestovateľa. Vznikol z tradície, že dospelý muž -[[samuraj]], mních - má absolvovať cestu po [[Japonsko|Japonsku]].