Komitát: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
'''(Kráľovský) komitát''' alebo '''hradské španstvo''' alebo '''kráľovská župa''' je v slovenskej historiografii spätné označenie pre prvú fázu administratívnych jednotiek v [[Uhorsko|Uhorsku]], ktorá trvala od konca 10. storočia do 13./14. storočia.
Komitáty (aspoň niektoré) sa ďalej delili na hradné obvody, ich počet ani hranice však nie sú známe. Okrem toho existovali malé, tzv. pohraničné komitáty, ktorých úlohou bola ochran hraníc, a ktoré zanikli so vznikom [[stolica|stolíc]]. Okolo roku 1074 bolo v Uhorsku 45-50 komitátov.
V severnej časti Uhorska (teda aj na Slovensku) nadviazali na župy a podobné jednotky [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Boli to jednoducho organizačné jednotky za účelom správy kráľovského majetku (ktorým do 13. storočia bola prakticky celá krajina). Riadené boli vždy z [[hrad]]ov. Na čele bol župan menovaný panovníkom, neskôr aj podžupan. ▼
▲Začali vznikať asi už za Gejzu, najneskôr však za Štefana I. V severnej časti Uhorska (teda aj na Slovensku) nadviazali na župy a podobné jednotky [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]].
Išlo teda o kráľovské jednotky, na rozdiel od [[stolica|stolíc]], ktoré boli šlachtické jednotky a na rozdiel od [[Župa (Uhorsko po roku 1849)|žúp]], ktoré boli štátnymi jednotkami.▼
Župan sídlil zvyčajne na hrade, podľa ktorého komitát dostal aj svoje meno.
▲Komitáty boli jednoducho organizačné jednotky za účelom správy kráľovského majetku (ktorým do 13. storočia bola prakticky celá krajina). Išlo teda o kráľovské jednotky, na rozdiel od [[stolica|stolíc]], ktoré boli šlachtické jednotky a na rozdiel od [[Župa (Uhorsko po roku 1849)|žúp]], ktoré boli štátnymi jednotkami.
Prechod od komitátov k stoliciam prebiehal v každej župe inak rýchlo, prvé stolice vznikli v 13. storočí.
| |||