Pohlavné rozmnožovanie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 217.12.57.67 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od EmausBot |
|||
Riadok 20:
[[Súbor:Osteospermum Flower Power Spider Purple 2134px.jpg|thumb|[[Kvet]] je útvarom slúžiacim na pohlavné rozmnožovanie [[semenné rastliny|semenných rastlín]]]]
[[Súbor:Morelasci.jpg|thumb|[[Výtrus]]y húb]]
Rastliny sú vo veľkej väčšine prípadov schopné pohlavného rozmnožovania, výnimku tvoria [[cyanobaktérie]] (sinice), u ktorých bol pohlavný cyklus dokázaný zatiaľ len experimentálne. Avšak vzhľadom na to, že sinice sa zaraďujú k prokaryotom možno o rastlinách všeobecne povedať, že sa môžu rozmnožovať nepohlavne aj pohlavne. U mnohých [[nižšie rastliny|nižších rastlín]], [[machorasty|machorastov]], [[riasy|rias]] a [[huby|húb]] je typické striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie, tzv. [[rodozmena]]. Za rodozmenu možno považovať aj pohlavné rozmnožovanie [[cievnaté rastliny|cievnatých rastlín]], pričom fáza nepohlavnej generácie ([[gametofyt]]u) je u nich silne potlačená a gametofyt, ktorý bol u [[machorasty|machorastov]] tvorený miliónmi buniek ich u semenných rastlín obsahuje iba niekoľko málo. Len gametofyt dokáže vytvárať haploidné pohlavné bunky - gaméty.
Samičia pohlavná bunka u rastlín sa nazýva [[oosféra]], samčie bunky sú [[spermatozoid]]y alebo [[spermia|spermie]]. U nekvitnúcich rastlín je oplodnenie viazané na vodné prostredie, v ktorom spermatozoidy priplávajú k vajcovej bunke a oplodnia ju. Suchozemské [[semenné rastliny]] sú odkázané na prenos samčích pohlavných buniek k samičím [[vietor|vetrom]] alebo živočíchmi. Semenné rastliny majú [[Vajíčko (botanika)|vajíčko]] mnohobunkové a predstavuje v podstate samičí gametofyt. Samotná samičia generatívna bunka oosféra sa vytvára až vo vnútri vajíčka. U nahosemenných rastlín sa peľové zrnko zachytáva na vajíčku a dovnútra vnikne za pomoci tzv. polinačnej kvapky. Tento jav sa nazýva [[opelenie]]. U krytosemenných rastlín sa za opelenie považuje prenos peľového zrnka na [[blizna|bliznu]]. Po oplodnení vzniká zygota, z ktorej u nekvitnúcich rastlín vyrastá rovno pohlavná generácie - [[sporofyt]] a u kvitnúcich vzniká zárodok - [[embryo]], z ktorého za vhodných podmienok vyrastie nová rastlina.
Riadok 27:
=== Živočíchy ===
Všetky [[živočíchy]], od tých najprimitívnejších až po najvyspelejšie sú pravdepodobne schopné pohlavného rozmnožovania, aj keď nie u všetkých bol pozorovaný celý cyklus. Pohlavné bunky sa tvoria v špeciálnych žľazách - [[gonáda]]ch. Samičie pohlavné bunky sa nazývajú [[Vajcová bunka|vajcové bunky]] (vajíčka) a samčie spermie. Vajcové bunky živočíchov sú spravidla oblé a nepohyblivé (výnimku tvoria napr. [[hubky]]) a vždy bez [[bičík]]a. Aby sa po oplodnení vajcová bunka mohla deliť až do chvíle, kedy bude nový organizmus schopný prijímať potravu, väčšinou majú vajcové bunky zásoby [[žĺtok|žĺtka]], ktoré sú rôzne veľké. Spermie sú spravidla menšie ako vajíčka, sú s bičíkmi alebo bez nich a nenesú žĺtok.
[[Súbor:Schneckenliebe.JPG|thumb|Výmena pohlavných buniek (spermií) medzi obojpohlavnými [[mäkkýše|mäkkýšmi]]]]
[[Súbor:Spawn hatched fish 2.JPG|thumb|Rybie vajíčka ([[ikry]])]]
Oplodnenie poznáme vonkajšie a vnútorné. Vonkajšie môže prebehnúť iba vo vode a je charakteristické pre mnohé vodné živočíchy, napríklad väčšinu [[ryby|rýb]], ale aj [[obojživelníky|obojživelníkov]]. Ak oplodnenie nastáva vo vnútri tela samice (resp. obojpohlavného organizmu), hovoríme o vnútornom oplodnení. Aby sa dosiahlo vnútorné oplodnenie, živočíchy niekedy majú vyvinuté špeciálne orgány, tzv. [[Kopulačný orgán|kopulačné orgány]] a oplodneniu predchádza [[pohlavný styk]]. Pokiaľ jedince nemajú kopulačné orgány ale oplodnenie je vnútorné, môžu si dva jedince medzi sebou predať spermie vzájomným priložením vývodov gonád, [[kloaka|kloaky]], alebo samec odovzdá samici semenný vak ([[spermatofor]]).
Vývin jedinca môže byť priamy alebo nepriamy. Pri nepriamom vývine vzniká z vajíčka tvarovo aj funkčne odlišný jedinec neschopný pohlavného rozmnožovania - [[larva]]. Larválnych štádií môže byť aj viac. Pri priamom vývine sa jedinec hneď po vyliahnutí alebo narodení podobá na dospelého jedinca a má aj všetky orgánové sústavy ako dospelec. Takýto jedinec sa nazýva [[mláďa]].
Pokiaľ sú jedince jedného druhu schopné produkovať samčie aj samičie pohlavné bunky, nazývajú sa [[hermafrodit]]i. Väčšinou ich ale jeden jedinec neprodukuje v rovnakom čase, aby nedošlo k [[samooplodnenie|samooplodneniu]]. Pokiaľ jedince produkujú iba samčie alebo iba samičie pohlavné bunky, nazývajú sa [[Gonochorizmus|gonochoristi]]. Ak sa samec a samica výrazne od seba líšia aj v iných znakoch, ako je stavba pohlavných orgánov, hovoríme o [[pohlavný dimorfizmus|pohlavnom dimorfizme]].
== Čas pohlavného rozmnožovania ==
| |||