Vizigóti: Rozdiel medzi revíziami

▲{{bezzdroja}}

▲Keď boli Góti vyhnaní so svojej vlasti v Pobaltsku, Hunmi, presunuli sa na juh a rozdelili sa na dve skupiny. Tí, čo sídlili na západ od rieky Dnester (Boristhenis) sa nazývali Vizigóti, tí na východ od Dnestra boli [[Ostrogóti]]. Ešte v treťom storočí začali útočiť na Rimanov. Podarilo sa im vyplieniť viacero bohatých gréckych miest v Malej Ázii, ako Antiochia, či Efesos. Preplavovali sa od [[Chersonézos|Chersonézu]].

▲Nakoniec ich porazil cisár Claudius II. Gothicus (gótsky). Ani to však nebol ich koniec. V 4. storočí Vizigóti prosili cisára Valensa o povolenie vstupu na trácke územie. Cisár im pridelil pôdu a určil ich za foederátov. Góti však nevedeli obrábať pôdu a tak prepukol hlad. Rimania ich začali vykorisťovať prehnanými cenami. Vizigóti sa vzbúrili a pribrali roľníkov a kolónov, ktorí neboli spokojní s rímskou vládou. Góti pustošili kraj a plienili statky a vily latifundistov, ktorí vykorisťovali kolónov. Proti nim vyslal Valens celú východnú rímsku armádu, aj posily zo západu. Stretli sa v bitke pri Hadrianopole(dn. Edirne, Turecko). Tu bola zničená celá rímska armáda. Rimania už nikdy nezostavili užitočnú armádu a skutočná sila ríše spočívala v neistých barbarských spojencoch.

▲V bitke padol aj cisár Valens. Nový cisár [[Theodosius]] porazil opitých gótov a zjednal mier.

▲Nový úder Gótov nastal, keď Stilicho rokoval s vizigótskym kráľom Alarichom. Po vzájomných nezhodách Alarich obsadil Panóniu a tiahol na Rím. Ten sa dvakrát zachránil za cenu obrovského výkupného. Keď Alarich obľahol Rím tretí raz, mal jasný úmysel vyplieniť ho. To sa mu podarilo. V auguste 410 Góti vyplienili Rím. Alarich v Itálii zomrel a Vizigóti opustili Itáliu a bola im pridelená časť Galie, v ktorej mali žiť ako spojenci Rimanov (foederati). Vládli si tam však posvojom. Pri vpáde Vandalov do Hispánie Rimania Vizigótov presídlili do Galie a Hispánie, aby proti nim bojovali. Vizigóti si tu vytvorili kráľovstvo, spojené s Rimanmi. Hlavné mesto bola Tolosa ([[Toulouse]]). Počas 5. storočia mali Rimania a Vizigóti niekoľko menších stretov. Rimania viackrát zastavili Vizigótov v ich expanzii. V bitke na Kataulánskych poliach vizigótsky kráľ Theodorich bojoval za Rimanov.

▲Zatiaľ Ostrogóti boli spojení s Hunmi. Vizigóti a Ostrogóti tak bojovali proti sebe, a dokonca na Kataulánskych poliach Ostrogót zabil kráľa Theodoricha. Ostrogóti po rozpade Hunskej ríše obsadili Panóniu. Po rozpade Západorímskej ríše (476) vládol v Itálii Skyr Odoakar. Na jeho ríšu zaútočili práve Ostrogóti z Panónie. Ovládli Itáliu. Najznámejší ostrogótsky kráľ bol Theodorich I. Veľký. Ríšu Ostrogótov zničil východorímsky cisár Iustinianus. Začala sa tak grécka nadvláda nad Itáliou. Expanzie Iustiniana zasiahli aj ríšu Vizigótov, no nezničil ju. Tú zničili až Arabi v nasledujúcom 7. storočí. Góti boli definitívne porazení a začali upadať. Hovorí sa, že ich germánska reč sa v okolí Čierneho mora udržala až do 15. storočia, čo nám aj hovorí historik Edward Gibon.