Bohuslav Brauner: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: de:Bohuslav Brauner |
obsah |
||
Riadok 1:
(* 8. 5. 1855 - † 15. 2. 1935)
Štúdium
Bohuslav Brauner sa narodil 8. mája 1855 v Prahe v zámožnej rodine. Jeho otec Dr František August Brauner bol uznávaným poslancom krajinského snemu aj ríšskej rady. Svoj vzťah k chémii získal Bohuslav Brauner od svojho prastrýka a taktiež od svojho deda, ktorý vyučoval na pražských vysokých školách a okrem iného sa zaslúžil o rozvoj slovenského chemického priemyslu.
Po maturite na pražskom reálnom gymnáziu študoval B. Brauner anorganickú a analytickú chémiu na pražskej polytechnike (dnes Českom vysokom učení technické) u profesorov V. Šafařík a F. koniara. Ešte ako poslucháč publikoval svoju prvú odbornú prácu "O atómoch a mocenstve niektorých prvkov, ako aj o pravidlách a číslach atómových". Vzdelanie si rozšíril zahraničným pobytom pri slávneho chemika tej doby profesora RW Bunsen v Heidelbergu.Po návrate do Prahy absolvoval doktorandské skúšky a ešte toho istého roka vycestoval na ďalší študijný pobyt na univerzitu v Manchastru k profesorovi HE Roscoevi.
Vedecká práca
Po svojom návrate sa habilitoval av roku 1897 sa stal profesorom analytické (rozborové) a anorganické (neústrojné) chémie.
Už ako študent bol B. Brauner fascinovaný správou, že francúzsky chemik Lecoq de Boisbaudran objavil nový prvok gálium a že existenciu tohto prvku aj jeho vlastností predpovedal ruský chemik Mendelejev. Táto skutočnosť viedla Brauner k štúdiu Mendělejových pojednanie a neskôr ik nadviazanie osobných kontaktov a priateľstva, ktoré bolo potvrdené dvojaký návštevou B. Brauner v Petrohrade a návštevou Mendelejeva v Prahe. B. Brauner pochopil vedecký význam Mendělejova objavu periodického zákona chemických prvkov a sám ho vo svojej vedeckej práci aplikoval a konkretizoval. Ako jeho presvedčený stúpenec a propagátor prispel svojimi prácami nemalým dielom k tomu, že sa Mendelejevovej objavu dostalo uznania nielen u nás, ale aj v západných európskych krajinách.
So svojimi spolupracovníkmi veľmi presne stanovil atómovej hmotnosti lantánu, berýlia, céru, tória, telúr a cínu. Určitá váhavosť ho pripravila o objem svetového významu. V rokoch 1881 - 1882 zistil, že didym (v tej dobe bol považovaný za prvok) je zmes dvoch zložiek, ale priorita objavu dnešného prazeodýmu a neodýmu bola pripísaná v roku 1885 viedenskému profesorovi chémie Karlovi Auer von Welsbach. Mimoriadneho uznania sa dostalo Brauner za návrh používať ako základ relatívnych atómových hmotností kyslík namiesto doteraz používaného základu vodíkového. Tento návrh bol všeobecne zavedený začiatok 20. storočia a platil až do roku 1961 (dnes je výpočet relatívnej atómovej hmotnosti založený na 1 / 12 hmotnosti izotopu uhlíka 12C).
▲[[de:Bohuslav Brauner]]
Publikácie
B. Brauner za svoj život napísal zhruba na 170 vedeckých článkov a publikácií. Len v období rokov 1877 až 1889 publikoval na dve desiatky pôvodných prác s mnohostraným zameraním napríklad "O určovanie arzénu", "O fluorescencii", "O voľnom fluóru", "O atómovej váhe ceri", "O volumetrické určovanie telúria", "Experimentálne štúdie o periodickom zákone ", atď Významný je aj jeho príspevok v prestížnom diele" Handbuch der anorganische Chemie "do ktorého napsall niekoľko kapitol zameraných na stanovenie atómových hmotností jednotlivých prvkov.
Ocenenie
O tom, že bol B. Brauner svetovým chemikom svedčí aj jeho ocenenie v cudzine. Popri niekoľkých čestných doktorátov, ktoré získal na zahraničných univerzitách bol riadnym členom mnohých spoločností (American Chemical Society, Owens College Chemical Sociery, ai). Bol ocenený aj Radom čestnej légie Francúzskej republiky a o jeho vedeckom postavenia svedčila aj činnosť v zbore navrhovateľov na Nobelovu cenu za chémiu.
| |||