|
[[Súbor:Myopia.png|right|thumb|schematické znázornenie krátkozrakosti a jej nápravy pomocou šošovky]]
'''Krátkozrakosť''' alebo '''myopia''' (z gréčtiny) je [[Refrakcia (lekárstvo)|refrakčná]] chyba zraku, pri ktorej sa lúče svetla usmernené očnou šošovkou zbiehajú už pred sietnicou, a na sietnici tak nevzniká ostrý obraz. Jej prejavom je zlá viditeľnosť postihnutého na vzdialené predmety. Napravuje sa okuliarmi s šošovkou - rozptylkou. Opakom krátkozrakosti je [[ďalekozrakosť]].
Poznáme viacero typov myopie:
a) dioptrická krátkozrakosť : oko je po fyziologickej stránke v poriadku, ale lomivá sila je silnejšia, ako by mala byť pre danú dĺžku oka. Je to zapríčinené silnejším zakrivením rohovky (keratokónus) alebo silnejším zakrivením šošovky
b) osová krátkozrakosť : refrakčná sila je pre danú dĺžku oka nedostačujúca, najčastejšie vzniká vyklenutím zadného segmentu oka, často býva dedičná. U krátkozrakých bude obraz pri pohľade do diaľky rozmazaný, nekvalitný ale pri pohľade do blízka, keď do oka prichádzajú divergentné lúče namiesto paralelných je obraz jasnejší, až úplne normálny.
Osová krátkozrakosť je dedične kódovaná refrakčná chyba oka, spôsobená tým, že rast bulbu sa zastavil neskôr, čím vznikol dlhší bulbus (tvaru vajca). Vyskytuje sa napr. v Japonsku u 40% obyvateľstva, v USA asi u 33%, vo Švédsku u 30%. 20 U obyvateľov miest sa vyskytuje častejšie ako na vidieku.
Vznik dioptrickej krátkozrakosti súvisí so zmenami zakrivenia (napr. rohovky), zhrubnutím (napr. šošovky), atď.
Podľa výšky refrakčnej chyby hovoríme o ľahkej myopii (myopia levis/laevis) do -3D, strednej myopii (myopia gradus medii) do – 8D a ťažkej myopii ( myopia gravis) nad – 8D.
Ľahkú krátkozrakosť nepociťuje človek výrazne, pretože väčšina jeho činností je zameraná na prácu zblízka. Okuliare väčšinou používa pri návšteve divadla, kina, v škole, pri pozeraní televízie, atď.
Stredná krátkozrakosť vyžaduje stále nosenie okuliarov. Keďže pri ľahkej a strednej hodnote krátkozrakosti v oku sa nezisťujú výrazné patologické zmeny, ktoré by boli spojené s chorobnými zmenami sietnice, korekčnými sklami sa získava centrálny vízus ,zodpovedajúci fyziologickej norme, a tým aj plná práceschopnosť.
Ťažká krátkozrakosť sa objavuje už v predškolskom veku a s rastom dieťaťa sa naďalej zvyšuje v súvislosti pokračujúcim rastom oka. Predlžovanie predozadnej osi oka o 1 mm sa prejaví zvýšením stupňa myopie až o – 3D. Za príčinu je považované oslabenie kolagénových vláken skléry. Pri vyšších stupňoch oko dosahuje tvaru vajca.
Zväčšením vnútorného priestoru oka môže tiež dochádzať ku kolivácii a deštrukcii sklovca, čím vznikajú plávajúce zákaly v sklovci. Tá istá príčina môže tiež spôsobiť odlúpnutie sietnice a komplikovanú kataraktu.
Medzi najčastejšie príznaky krátkozrakosti patrí zahmlené videnie do diaľky a následné prižmurovanie očí v snahe navodiť stenopeické videnie.
Myopia sa môže korigovať okuliarmi alebo šošovkami. Pre jej zníženie alebo úplne odstránenie je potrebná operácia. Pacientovi predpisujeme čo najnižšiu korekciu, s ktorou je schopný dosiahnuť najlepší vízus. V detskom veku predpisujeme maximálne 50% zo zistenej celkovej refrakčnej chyby, a až postupne zvyšujeme.
U dospelých predpisujeme pri ľahkej a strednej myopii plnú korekciu a odporúčame stále nosenie. Pacient má byť upozornený, že pri čítaní a písaní okuliare potrebné nie sú, ale navodzujú správnu pracovnú vzdialenosť. Nosenie okuliarov (alebo inej formy korekcie) na blízko napomáha udržať ciliárny sval vo výkonnom stave.
Krátkozrakosť možno korigovať aj použitým šošoviek, tvz. rozptyliek ( konkávne sklá s minusovými dioptriami).
K trvalému odstaráneniu krátkozrakosti je potrebná operácia. Medzi najmodernejšie techniky patrí operácia laserom.
== Pozri aj ==
* [[oko]]
* [[ďalekozrakosť]]
Poznáme viacero typov myopie:
== Iné projekty ==
| 