Gustave Eiffel: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Zmenil: lt:Gustave Eiffel |
gramatika |
||
Riadok 31:
[[Súbor:Tour eiffel at sunrise from the trocadero.jpg|right|thumb|Eiffelova veža]]
[[Súbor:EdwardMoran-UnveilingTheStatueofLiberty1886Large.jpg|right|thumb|Socha Slobody]]
''Eiffel et Cie.'' To bola Eiffelova poradenská a konštrukčná firma s podporou Belgického inžiniera Téophila Seyriga, zainteresovaná v medzinárodnom projekte navrhnúť a postaviť 160 metrov dlhý most cez rieku Douro, medzi Porto a Vila Nova de Gaia v Portugalsku. Jeho projekt zvíťazil vďaka kráse, štruktúre, priezračnosti, cene. Bola na ňom použitá neobvyklá technológia konštrukcie dizajnu vynájdená Maxwellom v r. 1864. Ďalším veľdielom je Pont Maria Pia, oblúková klenba nesúca jednokoľajovú
Gustáv Eiffel taktiež navrhol La Ruche v Paríži. Toto, ako aj Eiffelova veža, sa stalo orientačným bodom mesta. Je to nízka oválna štruktúra, ktorá vyzerá ako včelín. Mala dočasnú funkciu pre použitie ako vínna rotunda Veľkej Expozície v roku 1900. Takisto skonštruoval viadukt Garabit, železničný most
V roku 1887 sa Eiffel stáva spolupracovníkom Ferdinanda de Lessepsa, ktorý sa pokúšala postaviť kanál cez Panamský prieplav. Eiffelovou úlohou bolo navrhnúť a skonštruovať 10 vzdúvadiel prieplavu. Nič menej, celý projekt trpel zlým vedením a hospodárením a nakoniec skolaboval s obrovskými stratami. Eiffelova reputácia veľmi utrpela, keď bol zapletený do pozadia finančných škandálov de Lessepsa a podnikatelia mu začali vracať projekty. Eiffel sám nemal žiadnu spojitosť s peniazmi a neskôr bol súdom zbavený viny. Morálna vina mu však nikdy nebola odpustená, pretože
Po odchode do dôchodku skúmal a vynachádzal nové riešenia, ktoré by sa dali použiť pri Eiffelovej Veži. Samotná veža mu umožnila spraviť pokrok v aerodynamike, meteorológií, vysielaní. V základoch veže skonštruoval aerodynamický tunel pre jeho aerodynamické výskumy, po veži v rôznych miestach mal rozmiestnené meteorologické pomôcky a dokonca navrhol armáde, aby umiestnila rádiové vybavenie na vrchole veže. V priebehu nasledujúcich rokov slúžila veža ako rádio vysielač a podľa potreby bola používaná na televízne vysielanie.
Riadok 48:
Eiffelova veža mala úžasný dopad na [[Francúzsko]]. Túto obrovskú konštrukciu naprojektovali páni Maurice Koechlin, Emil Nouguiere a architekt Stephen Sauvestrem. Návrh stavby existoval už v roku 1884. Eiffel na desatinu milimetra vypočítal vzdialenosť medzi 2,5 milióna nitmi, ktorými pospájal 18 038 kusov ocele tak, aby odolávali tlaku vetra – dôležité bolo zakrivenie dolných pilierov. Hotová veža vážila len 7300 ton. Vtedy vyslovil aj známy citát
“ Krivka štyroch vonkajších rohov veže, tak, ako ju nadiktovali matematické výpočty,
Stala sa ohniskovým bodom výstavy Exposition Universelle (1889) pritiahla milióny ľudí do Paríža. Skoro 2 milióny ľudí navštívili Eiffelovku v roku 1889. Veža sa rýchlo stala turistickou atrakciou a priniesla ohromné množstvo peňazí do siete francúzskej ekonomiky. Pôvodne bolo označovaná ako ohavná stavba, bolo plánované, že sa ľahko zdemoluje po konci expozície. Avšak, rýchlo sa stala národným symbolom
Socha slobody bola francúzskym darom Spojeným
Možnosti, ktoré priniesla priemyselná revolúcia priniesli aj veľa zmien.
== Realizácie ==
Jeho prvou skutočnou stavbou, ktorú navrhol vo veku 35 rokov, bol projekt železničného železného mostu v [[Bordeaux]], dlhého 500 metrov. Postavili ho za dva roky vo veľmi náročných podmienkach. Ďalej navrhol dva takmer identické mosty v [[Portugalsko|Portugalsku]] cez rieku [[Duorro v Porte]] (1876 - 1877) a viadukt [[Garabit]] nad francúzskou riekou [[Truyere]] pri [[St. Flouru]] (1880). Bol najvyšším mostom svojej doby, dlhý 560 metrov ,vo výške 120 metrov nad hladinou vody. Most postavil aj cez [[Dunaj]] neďaleko [[Segedín]]a. Keď staval vlakovú stanicu [[Nyugat]]i v [[Budapešt]]i na mieste starej stanice, vlaky počas konštrukcie neprestali premávať. Ďalšie stavby železničných staníc v [[Toulouse]] a [[Agene]] v roku 1865 potvrdili jeho talent pre účelné a elegantné stavby. V roku 1878 postavil pre mesto [[Paríž]] pavillón pri príležitosti [[svetová výstava|svetovej výstavy]]. Postavil otáčavú [[kupolu]] na hvezdárni v [[Nizze]], ktorá je aj napriek
== Ocenenia ==
Riadok 63:
== Tvorba ==
Nemal len technický talent, ale aj obchodný. Podpísal kontrakt na [[inžinierske práce]] na [[Suezský prieplav|Suezskom prieplave]]. V roku 1888 prepukol najväčší finančný škandál storočia a Eiffel bol jeho súčasťou. Ferdinand de
Alexandrovi Gustavovi Eiffelovi priniesla slávu veža v centre [[Paríž]]a. Do súťaže na postavenie veže
Eiffel okrem svojho času najvyššej veže sveta postavil aj najvyšší most. V rovnakom štýle zmontovaný z kovových častí. Ďalej projektoval železničné mosty a stanice v mestách vo [[Francúzsko|Francúzsku]] a ďalších krajinách. Udivovali ľahkosťou a pevnosťou zároveň, účelnosťou spájajúcou sa s novou estetikou, považovali ich za zázraky modernej doby. Ľahké a pevné stavby, ktoré dobre odolávajú vetru a ich údržba je jednoduchá, boli nenákladné a stavali sa rýchlo.
Riadok 73:
== Ďalšie stavby ==
* [[1889]] - vzdúvadlá na stavbe panamského prieplavu
* [[1885]] - mosty a
* [[1884]] - most vu Cholon (Vietnam), viadukt Garabit (Francúzsko), nosná konštrukcia múzea Galliéra v Paríži
* [[1883]] - mosty cez rieku Tardes u Charentonu a Sainte-Claire-ďOloron a plynojem v Rennes
* [[1882]] - most cez rieku Dordogne u Bergeraku, mosty na trati Asturias (Španielsko), most
* [[1881]] - most cez Dunaj v Szegede, riaditeľstvo banky Crédit Lyonnais v Paríži,
* [[1880]] - mosty na trati Befra Alta (Portugalsko), most cez rieku Tagus (Španielsko), mosty u Binh Dien, Tan An a Ben Luc (Vietnam), most u Sidi-Moussa (Alžírsko), most cez rieku Dordogne u Saint-André de Cubzac
* [[1879]] - mosty na trati z Ploesti do Predealu (Rumunsko), most u Oued Djemma (Alžírsko), nosné konštrukcie rozšírenia obchodného domu Bon Marché a prepojenie obchodných domov Magasins du Louvre v Paríži
* [[1878]] - mosty pre Chemín de Fer du Midi a mosty na trati Cáceres (Španielsko), plynojem v Clichy (Francúzsko)
* [[1877]] - most u Viana (Portugalsko), nádražie v Budapešti, monumentálny vstup a pavilón mesta Paríž na parížskej výstave v r. 1878
* [[1876]] - mosty na železničnej trati Vendée, na trati z Gerony (Španielsko) a železničný most Maria Pia v
* [[1875]] - kostoly v Tacna (Peru) a v Manile (Filipíny), kasíno v Sables ďOlonne
* [[1874]] –
* [[1873]] - plynojem v LaPaz
* [[1872]] - mosty na železničnej trati z Jassy do Ungheni (Rumunsko), haly a budovu colnej správy v prístave Arica (Čile), mosty
* [[1870]] - mosty pre železnice z Latour do Millau a z Brive do Tulle, "húpací" most u Dieppe
* [[1867]] - mosty na železničnej trati z Poitiers do Limoges, až viadukty
* [[1866]] - pavilóny výtvarného umenia a archeológie na výstave v Paríži 1867
* [[1865]] -
== Použitá literatúra ==
Riadok 96:
* Otto.: Ottův slovník naučný / Díl osmý Dřevěné stavby – Falšování. Praha: Nakladatelství Argo, 1997
* http://encyk.sme.sk/clanok.asp?cl=893888
* http://blogslovakov.blogspot.com/2010_02_07_archive.html
== Iné projekty ==
|