Gustave Eiffel: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Ptbotgourou (diskusia | príspevky)
d robot Zmenil: lt:Gustave Eiffel
gramatika
Riadok 31:
[[Súbor:Tour eiffel at sunrise from the trocadero.jpg|right|thumb|Eiffelova veža]]
[[Súbor:EdwardMoran-UnveilingTheStatueofLiberty1886Large.jpg|right|thumb|Socha Slobody]]
''Eiffel et Cie.'' To bola Eiffelova poradenská a konštrukčná firma s podporou Belgického inžiniera Téophila Seyriga, zainteresovaná v medzinárodnom projekte navrhnúť a postaviť 160 metrov dlhý most cez rieku Douro, medzi Porto a Vila Nova de Gaia v Portugalsku. Jeho projekt zvíťazil vďaka kráse, štruktúre, priezračnosti, cene. Bola na ňom použitá neobvyklá technológia konštrukcie dizajnu vynájdená Maxwellom v r. 1864. Ďalším veľdielom je Pont Maria Pia, oblúková klenba nesúca jednokoľajovú dráhuželeznicu skrz piliere, ktoré stužujú celý most v jeden celok. Konštrukcia postupovala veľmi rýchlo a most bol dokončený v čase kratšom ako 2 roky. Most bol slávnostne otvorený kráľom D. Luisom a kráľovnou D.Maria Pia, po ktorej bol most pomenovaný. Most bol do roku [[1991]] (114 rokov) používaný, až pokiaľ bol vymenený mostom S. Johna, navrhnutým inžinierom Edgarom Cardosom. Eiffel postavil niekoľko železných železničných mostov v horskom masíve, tak ako aj viadukt v Rouzat a Bouble. Tie sú stále používané miestnymi vlakmi a boli postavané v neskorých 60 rokoch 19. storočia.
 
Gustáv Eiffel taktiež navrhol La Ruche v Paríži. Toto, ako aj Eiffelova veža, sa stalo orientačným bodom mesta. Je to nízka oválna štruktúra, ktorá vyzerá ako včelín. Mala dočasnú funkciu pre použitie ako vínna rotunda Veľkej Expozície v roku 1900. Takisto skonštruoval viadukt Garabit, železničný most poblížv blízkosti Ruynes en Margeride v oblasti Cantal. Viadukt Garabit nesie parabolický oblúk s rozpätím 560m560 nesúcim vypínajúci sa 120m120 m nad údolím. V Amerike Eiffel dizajnovalnavrhoval hlavnú železničnú stanicu v Santiago de Chile (1897) a maják na ostrove Mona, Puerto Rico. Maják bol postavený okolo roku 1900 Spojenými štátmi Americkýmiamerickými, ktoré si osvojili ostrov po konci Španielskošpanielsko-Americkejamerickej vojny. Bolo vyradený z prevádzky v roku 1976.
 
V roku 1887 sa Eiffel stáva spolupracovníkom Ferdinanda de Lessepsa, ktorý sa pokúšala postaviť kanál cez Panamský prieplav. Eiffelovou úlohou bolo navrhnúť a skonštruovať 10 vzdúvadiel prieplavu. Nič menej, celý projekt trpel zlým vedením a hospodárením a nakoniec skolaboval s obrovskými stratami. Eiffelova reputácia veľmi utrpela, keď bol zapletený do pozadia finančných škandálov de Lessepsa a podnikatelia mu začali vracať projekty. Eiffel sám nemal žiadnu spojitosť s peniazmi a neskôr bol súdom zbavený viny. Morálna vina mu však nikdy nebola odpustená, pretože zzFrancúzskoFrancúzsko muselo Panamský prieplav v roku 1904 predať USA a tie ho dokončili v roku 1914.
 
Po odchode do dôchodku skúmal a vynachádzal nové riešenia, ktoré by sa dali použiť pri Eiffelovej Veži. Samotná veža mu umožnila spraviť pokrok v aerodynamike, meteorológií, vysielaní. V základoch veže skonštruoval aerodynamický tunel pre jeho aerodynamické výskumy, po veži v rôznych miestach mal rozmiestnené meteorologické pomôcky a dokonca navrhol armáde, aby umiestnila rádiové vybavenie na vrchole veže. V priebehu nasledujúcich rokov slúžila veža ako rádio vysielač a podľa potreby bola používaná na televízne vysielanie.
Riadok 48:
Eiffelova veža mala úžasný dopad na [[Francúzsko]]. Túto obrovskú konštrukciu naprojektovali páni Maurice Koechlin, Emil Nouguiere a architekt Stephen Sauvestrem. Návrh stavby existoval už v roku 1884. Eiffel na desatinu milimetra vypočítal vzdialenosť medzi 2,5 milióna nitmi, ktorými pospájal 18 038 kusov ocele tak, aby odolávali tlaku vetra – dôležité bolo zakrivenie dolných pilierov. Hotová veža vážila len 7300 ton. Vtedy vyslovil aj známy citát
“ Krivka štyroch vonkajších rohov veže, tak, ako ju nadiktovali matematické výpočty, vytvárívytvára mohutný dojem pevnosti a krásy.”
 
Stala sa ohniskovým bodom výstavy Exposition Universelle (1889) pritiahla milióny ľudí do Paríža. Skoro 2 milióny ľudí navštívili Eiffelovku v roku 1889. Veža sa rýchlo stala turistickou atrakciou a priniesla ohromné množstvo peňazí do siete francúzskej ekonomiky. Pôvodne bolo označovaná ako ohavná stavba, bolo plánované, že sa ľahko zdemoluje po konci expozície. Avšak, rýchlo sa stala národným symbolom francúzskaFrancúzska a priniesla pocit hrdosti ľuďom, ktorí tu žijú. Pri jej výstavbe použil Eiffel nové metódy ako napríklad montáž bez lešenia, nitovanie stlačeným vzduchom. Do roku 1929 bola najvyššou stavbou sveta. Prekonal ju mrakodrap Chrysler Building. Veža bola pôvodne vysoká 312,27 metra, dnes je to 324 spolu s anténami. Funguje aj ako televízna veža pre viaceré francúzske stanice. Každých sedem rokov dostáva nový náter. Na Slovensku je málo známy fakt (a tým aj vo svete), že spolupracovníkom Eiffela aj na stavbe jeho veže bol slovenský inžinier Ján Čiernihaus/Feketeházy (1842 - 1927), rodák zo Šale.
 
Socha slobody bola francúzskym darom Spojeným Štátomštátom Americkýmamerickým. Eiffelov úžasný dizajn vnútornej štruktúry sochy povolil, aby sa socha preniesla z papiera do skutočnosti. Socha zobrazuje rešpekt a priateľstvo, ktoré bolo medzi USA a Francúzskom. Socha slobody sa rýchlo stala symbolom slobody a priniesla pocit pýchy do sŕdc obyvateľov. Socha sa stala výbornou turistickou atrakciou a mnoho ľudí z celého sveta ide do New Yorku iba kvôli Statue of Liberty. Pár Američanov žijúcich vo Francúzsku sa zaslúžilo o to, že asi 2 km severne od miesta, kde stojí Eiffelova veža dnes môžeme nájsť Sochu slobody v mierke 1:4 z bronzu.
 
Možnosti, ktoré priniesla priemyselná revolúcia priniesli aj veľa zmien. ZrovnaPráve Eiffel mal možnosť pracovať na viacerých projektoch v rozdielnych destináciách. Súťaživosť o projekty mala extrémne vysokú úroveň a meno inžiniera hralo veľkú rolu pre získanie projektu. Avšak ďalšou výzvou počas Eiffelovho života bolo zavedenie nových konštrukčných materiálov. Po uvedení nových materiálov, ktoré však neboli ešte overené, inžinieri veľmi riskovali pri ich používaní. Veľa mostov, ktoré Eiffel postavil boli z ocele, ktorej Eiffel pomáhal v razení si cesty. Niektoré z jeho pokrokov zahŕňali : vývoj hydraulických lisov, ktoré robotníkom umožňovali hlbšie položiť základy mostu pod vodu; vytváranie tzv. pavučín v konštrukciách, ktoré odolávali vysokým poryvom vetra; používal tepaný kov pre mostové konštrukcie, pretože bol flexibilný a odolával silnému vetru; zakrivoval okraje mól aby vytvoril stabilnejší základ; vývoj systému spustenia na vodu, vďaka ktorému sa kusy konštrukcie dostávali jednoduchšie na svoje miesto. Eiffelova vynaliezavosť a genialita ho predurčili vytvárať famózne koncepcie a stavať najznámejšie stavby sveta.
 
== Realizácie ==
Jeho prvou skutočnou stavbou, ktorú navrhol vo veku 35 rokov, bol projekt železničného železného mostu v [[Bordeaux]], dlhého 500 metrov. Postavili ho za dva roky vo veľmi náročných podmienkach. Ďalej navrhol dva takmer identické mosty v [[Portugalsko|Portugalsku]] cez rieku [[Duorro v Porte]] (1876 - 1877) a viadukt [[Garabit]] nad francúzskou riekou [[Truyere]] pri [[St. Flouru]] (1880). Bol najvyšším mostom svojej doby, dlhý 560 metrov ,vo výške 120 metrov nad hladinou vody. Most postavil aj cez [[Dunaj]] neďaleko [[Segedín]]a. Keď staval vlakovú stanicu [[Nyugat]]i v [[Budapešt]]i na mieste starej stanice, vlaky počas konštrukcie neprestali premávať. Ďalšie stavby železničných staníc v [[Toulouse]] a [[Agene]] v roku 1865 potvrdili jeho talent pre účelné a elegantné stavby. V roku 1878 postavil pre mesto [[Paríž]] pavillón pri príležitosti [[svetová výstava|svetovej výstavy]]. Postavil otáčavú [[kupolu]] na hvezdárni v [[Nizze]], ktorá je aj napriek váhehmotnosti cezvyše 100.000 kg ľahko ovládatelná jednou osobou. Realizoval cezvyše 4000 m prenosných mostov, ktoré sa používali v cudzine pre [[francúzske kolónie]]. Predával ich v balíkoch rozmontované na súčiastky. Naprojektoval aj vnútornú tepanú kovovú konštrukciu [[Socha slobody|Sochy slobody]], ktorú [[Francúzsko]] darovalo Spojeným štátom americkým. Osobne dohliadal aj na jej postavenie.
 
== Ocenenia ==
Riadok 63:
 
== Tvorba ==
Nemal len technický talent, ale aj obchodný. Podpísal kontrakt na [[inžinierske práce]] na [[Suezský prieplav|Suezskom prieplave]]. V roku 1888 prepukol najväčší finančný škandál storočia a Eiffel bol jeho súčasťou. Ferdinand de LessepseLessepsa, majiteľ firmy, ktorý si vyžiadal na postavenie kanála za spolupracovníka Eiffela, pri svojom projekte [[prieplav]]u zbankrotoval a spreneveril peniaze na výstavbu. Bol odsúdeníodsúdený k dvojročnému väzeniu a finančnej pokute. Eiffelovi sa podarilo pred súdom očistiť až v roku 1893.
 
Alexandrovi Gustavovi Eiffelovi priniesla slávu veža v centre [[Paríž]]a. Do súťaže na postavenie veže prena oslavy stého výročia [[francúzska revolúcia|francúzskej revolúcie]] a [[svetová výstava|svetovú výstavu]] v roku 1889 sa prihlásilo vyše 700 [[konštruktér]]ov. Eiffela vybrali jednomyseľne. Jeho stavba bola geniálna a konštrukcia rýchla. Keď ju postavili, bola to najväčšia senzácia a symbol rodiaceho sa technologického veku. Projekt dokázal Eiffelovu obdivuhodnú energiu a predstavivosť pri zdolávaní stavebných problémov.
 
Eiffel okrem svojho času najvyššej veže sveta postavil aj najvyšší most. V rovnakom štýle zmontovaný z kovových častí. Ďalej projektoval železničné mosty a stanice v mestách vo [[Francúzsko|Francúzsku]] a ďalších krajinách. Udivovali ľahkosťou a pevnosťou zároveň, účelnosťou spájajúcou sa s novou estetikou, považovali ich za zázraky modernej doby. Ľahké a pevné stavby, ktoré dobre odolávajú vetru a ich údržba je jednoduchá, boli nenákladné a stavali sa rýchlo.
Riadok 73:
== Ďalšie stavby ==
* [[1889]] - vzdúvadlá na stavbe panamského prieplavu
* [[1885]] - mosty a nádražiestanica na trati z Lisabonu do Cintry, otáčajúca sa kopula planetária v Nice
* [[1884]] - most vu Cholon (Vietnam), viadukt Garabit (Francúzsko), nosná konštrukcia múzea Galliéra v Paríži
* [[1883]] - mosty cez rieku Tardes u Charentonu a Sainte-Claire-ďOloron a plynojem v Rennes
* [[1882]] - most cez rieku Dordogne u Bergeraku, mosty na trati Asturias (Španielsko), most upri SaigonuSaigone (Vietnam), krytá tržnica v Bordeaux (Francúzsko)
* [[1881]] - most cez Dunaj v Szegede, riaditeľstvo banky Crédit Lyonnais v Paríži, nádražiestanica v San SebastianuSebastiane a Santanderu (Španielsko), priehrada na Seine upri Port-Mort, vnútorná konštrukcia Sochy slobody
* [[1880]] - mosty na trati Befra Alta (Portugalsko), most cez rieku Tagus (Španielsko), mosty u Binh Dien, Tan An a Ben Luc (Vietnam), most u Sidi-Moussa (Alžírsko), most cez rieku Dordogne u Saint-André de Cubzac
* [[1879]] - mosty na trati z Ploesti do Predealu (Rumunsko), most u Oued Djemma (Alžírsko), nosné konštrukcie rozšírenia obchodného domu Bon Marché a prepojenie obchodných domov Magasins du Louvre v Paríži
* [[1878]] - mosty pre Chemín de Fer du Midi a mosty na trati Cáceres (Španielsko), plynojem v Clichy (Francúzsko)
* [[1877]] - most u Viana (Portugalsko), nádražie v Budapešti, monumentálny vstup a pavilón mesta Paríž na parížskej výstave v r. 1878
* [[1876]] - mosty na železničnej trati Vendée, na trati z Gerony (Španielsko) a železničný most Maria Pia v PortuPorte
* [[1875]] - kostoly v Tacna (Peru) a v Manile (Filipíny), kasíno v Sables ďOlonne
* [[1874]] – zdúvadlovzdúvadlo pre priehradu na rieke Moskva
* [[1873]] - plynojem v LaPaz
* [[1872]] - mosty na železničnej trati z Jassy do Ungheni (Rumunsko), haly a budovu colnej správy v prístave Arica (Čile), mosty upri La Oroya (Peru)
* [[1870]] - mosty pre železnice z Latour do Millau a z Brive do Tulle, "húpací" most u Dieppe
* [[1867]] - mosty na železničnej trati z Poitiers do Limoges, až viadukty upri NeuvialNeuviale a cez rieku Sioule na trati do OrléansOrléansu, kostol Notre-Dame-des-Champs a židovský chrám v Paríži, plynojem u Versailles
* [[1866]] - pavilóny výtvarného umenia a archeológie na výstave v Paríži 1867
* [[1865]] - nádražiestanica v Toulouse a AgenuAgene
 
== Použitá literatúra ==
Riadok 96:
* Otto.: Ottův slovník naučný / Díl osmý Dřevěné stavby – Falšování. Praha: Nakladatelství Argo, 1997
* http://encyk.sme.sk/clanok.asp?cl=893888
* http://blogslovakov.blogspot.com/2010_02_07_archive.html
 
== Iné projekty ==