François Mansart: Rozdiel medzi revíziami

d
pravopis
d (robot Zmenil: th:ฟร็องซัว ม็องซาร์; kozmetické zmeny)
d (pravopis)
Narodil sa v rodine tesára a miesto za architekta mu jeho príbuzní pomohli vyučiť sa za [[kamenár]]a a [[sochár]]a. Uvažoval nad tým, že by sa vyučil u architekta [[Salomon de Brosse|Salomona de Brosse]], najobľúbenejšieho architekta za vlády francúzskeho kráľa [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henricha IV.]]
 
V [[20. roky 17. storočia|20. rokoch]] [[17. storočie|17. storočia]] už bol uznávaný ako architekt pre svoj štýl a zručnosť, ale bol vnímaný tiež ako tvrdohlavý a ťažký perfekcionista, búrajúci svoje konštrukcie, aby začal znovu stavať na ich mieste nové budovy. Len najbohatší si mohli dovoliť pracovať s ním, pretože Mansartove diela boli vďaka jeho spôsobu stavby veľmi drahé. Jediný príklad jeho rannejranej tvorby, ktorý sa zachoval, je zámok [[Balleroy]], postavený na objednávku kancelára [[Gaston d'Orleans|Gastona d'Orleans]], ktorý sa začal stavať v roku [[1626]]. Vojvoda bol veľmi potešený výsledkom, takže pozval Mansarta, aby zrenovoval jeho zámok de Blois ([[1635]]). Architekt zamýšľal prebudovať bývalú kráľovskú rezidenciu kompletne, ale jeho plán boli zmarené a len nakoniec bolo zrekonštruované len severné krídlo, a to podľa Mansartových plánov. Väčšina Mansartových stavieb bola postupne zrekonštruovaná alebo zbúraná. Najlepšie zachovaný príklad jeho zrelej tvorby je zámok Maisons-Laffitte, ktorý jedinečne zachováva originálnu interiérovú výzdobu, a to vrátane veľkolepého schodiska.
 
V [[40. roky 17. storočia|40. rokoch]] [[17. storočie|17. storočia]] pracoval Mansart na kláštore a kostole [[Val-de-Grâce]] v Paríži, veľmi žiadanej objednávke od [[Anna Rakúska|Anny Rakúskej]]. Jeho údajná márnotratnosť viedla k tomu, že bol nahradený poddajnejším architektom, ktorý v podstate pokračoval v Mansartovom pláne. V [[50. roky 17. storočia|50. rokoch]] [[17. storočie|17. storočia]] sa zameral na politických odporcov kardinála Mazarina, pre ktorého Mansart často pracoval. V roku [[1651]] vyšiel pamflet "''La Mansarade''", ktorý obviňuje architekta z divokej márnotratnosti a intríg. Po nástupe [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]] na trón prišiel Mansart o mnoho zo svojich objednávok, ktoré boli zadané iným architektom. Jeho návrhy na prerobenie [[Louvre|Louvra]] a na kráľovské mauzóleum v [[Saint-Denis]] sa nikdy neuskutočnili. Niektoré z jeho plánov boli postupne znovu použité jeho prasynovcom, [[Jules Hardouin Mansart|Julianom Hardouinom Mansartom]], ktorý nebol tak geniálny a individualistický.
33 826

úprav