Roe v. Wade: Rozdiel medzi revíziami

 

Týmto rozhodnutím [[Najvyšší súd USA]] vyhlásil za protiústavné ustanovenie zákona, ktorým sa v Texase znemožňovalo dosiahnutie potratu. Daný spor bol rozhodnutý na základe odvodeného práva na súkromie, ktoré bolo stanovené súdnym sporom [[Skinner vs. Oklahoma]] (1942), keď súd uznal, že s plodením sú spojené základné práva, na ktoré sa nevzťahuje vládna jurisdikcia, pokiaľ ju k tomu nenúti ohrozenie verejnej bezpečnosti. Toto rozhodnutie predchádzalo obhajobe ústavného práva na súkromie. V neskoršom spore [[Griswold vs. Connecticut]] (1965) Najvyšší súd rozhodol, že ústava implicitne chráni právo na osobné súkromie, ale samotní sudcovia sa nezhodli na tom, kde je táto výsada presne obsiahnutá. (Prípad sa týkal zákona, ktorý zakazoval ochranné prostriedky proti počatiu.)<ref> [http://www.prave-spektrum.sk/article.php?411&ezin_author_id=98 Interrupcie z pohľadu európskeho a amerického práva] </ref>

 

 

 

Súd rozhodol, že: ''"...nesúhlasíme s tým, aby štát [[Texas]] na základe prijatia jednej z teórií života smel potlačovať práva tehotnej ženy. Každopádne opakujeme, že štát má dôležitý a legitímny záujem na zachovanie a ochranu zdravia tehotnej ženy (...) a že má i ďalší dôležitý a legitímny záujem na ochrane potenciálneho ľudského života. Význam oboch záujmov s postupujúcim tehotenstvom narastá a v určitom okamžiku sa stáva naliehavým.(...) Za obrat k naliehavosti môžeme považovať približne koniec prvého trimestra. (...)To však znamená, že vo fáze tehotenstva pred "obratom k naliehavosti" môže ošetrujúci lekár po konzultácii s pacientkou sám na základe vlastného úsudku rozhodnúť o ukončení jej tehotenstva bez toho, že by mal na toto rozhodnutie štát akýkoľvek vplyv."

[[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyšší súd]] teda rozhodol, že do skončenia prvého trimestra je interrupcia plne v kompetencii tehotnej ženy a štát nemôže do tohoto rozhodnutia žiadnym spôsobom zasahovať. Súd tiež rozhodol, že: ''"so zreteľom k dôležitému a legitímnemu záujmu štátu je okamžik "obratu k naliehavosti" daný schopnosťou samostatného prežitia. Dôvodom je predpoklad, že plod môže od tohoto okamžiku zmysluplne žiť mimo matkinu maternicu. (...) Štát má záujem na ochrane života plodu, ktorý už dokáže žiť samostatne, môže pri jeho uplatňovaní dospieť k zákazu potratov v tomto období s výnimkou prípadov, kedy je uvedený zákrok nevyhnutný k zachovaniu života alebo zdravia matky."''''<ref> Kuklík, Seltenreich: Dějiny angloamerického práva, Praha:Linde, 2007, s. 797 </ref>

 

 

V spore [[Webster vs. Reproductive Health Services]] (1989) Najvyšší súd rozhodol, že zákon štátu [[Missouri (štát USA)|Missouri]], ktorý zakázal štátnym zamestnancom vykonávať potraty v nemocniciach platených z daní občanov, nie je protiústavný. Konkrétny štát únie teda môže zakázať financovanie potratov z peňazí daňových poplatníkov.<ref> [http://www.prave-spektrum.sk/article.php?411&ezin_author_id=98 Interrupcie z pohľadu európskeho a amerického práva] </ref>

 

Týmto sporom bolo potvrdené rozhodnutie v spore [[Hodgson vs. Minnesota]] (1990), kde sa jednalo o podobné ustanovenie s tým, že štát Minnesota stanovil 48-hodinovú lehotu.

 

V spore [[Gonzales vs. Carhart]] (2007) Najvyšší súd rozhodol tesným pomerom 5:4, že zákon, ktorý zakazuje tzv. potrat čiastočným narodením (''Partial-Birth Abortion Ban Act'') nie je protiústavný.

 

 

 

<references />

 

* Plný text rozhodnutia Najvyššieho súdu v anglickom jazyku

** [http://www.law.cornell.edu/supct-cgi/get-us-cite?410+113 LII]