Paraglajding: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
TXiKiBoT (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: ang:Glīdflēogan
Vegbot (diskusia | príspevky)
d Robot automaticky nahradil text: (-naviják +navijak); kozmetické zmeny
Riadok 1:
{{bezzdroja}}
[[ObrázokSúbor:Paragliding.jpg|thumb|Let na paraglajdingovom padáku]]
'''Paraglajding''' (po angl. ''paragliding'') je letecký šport, ktorý pre pohyb vo vzduchu využíva špeciálne skonštruované krídlo z tkaniny, ktorá neprepúšťa vzduch a pri svojom doprednom pohybe sa nafukuje do aerodynamického tvaru, pričom nesie na šnúrach upevnenú sedačku, v ktorej sedí, alebo leží pilot tohto zariadenia.
 
Riadok 9:
 
=== Vývoj paraglajdingového krídla ===
[[ObrázokSúbor:Rogpaten_03.jpg|thumb|Kópia patentového listu|Výťah z patentového listu Francisa Melvina Rogallo 1948/1951]]
Za vynálezcu klzáka sa považuje inžinier NASA a vedec [[Francis Melvin Rogallo]] (narodený 27.januára 1912), ktorý pracoval ako mladší inžinier v NACA (predchodca [[NASA]]) na optimalizácii [[padák]]ov, používaných v letectve. S myšlienkou úplne flexibilnej nosnej časti, ktorá - oproti doterajšie používaných padákom – by mohla aj plachtiť, pripravil cestu k vývoju dnešných závesných krídiel (rogál) a paraglajdingových krídiel.
 
Riadok 31:
Ako najznámejší z osôb, ktoré sa zaslúžili o to, že krídlo začalo lietať, možno nazvať Švajčiarov bratov Strasilla, ktorí spolu s Andreom Kuhnom vyvinuli z padáka, používaného na zoskoky vlastné patentom chránené paraglajdingové krídlo. V Nemecku je to p. Dolezalek, ktorý vlastní najviac patentov na paraglajdingové krídlo a ktorý sa podielal na vývoji a testovaní krídiel.
 
[[ObrázokSúbor:Jalbert2 01.jpg|thumb|Jalbertova patentová listina „Parafolil“ z roku 1964/66]]
Na základe Rogallového patentu, ktorý v roku 1964 NASA uvoľnila, konštruoval Jalbert svoj „parafoil“. Tento „matracový padák“ ktorý bol Stevom Snyderom (parašutista z USA) prispôsobený na lietanie, zrušil okrúhly padák ako prevladajúci v parašutistickej elite.
 
Riadok 46:
 
=== Štartovanie ===
[[ObrázokSúbor:Gleitschirmstart in Fiesch.jpg|thumb|Krížový štart]]
K tomu, aby sa pilot a jeho padákové krídlo mohlo pohybovať vo vzdušnej hmote - vzduchu, čiže letieť, musí sa do vzduchu dostať. Pilot musí pred samotným štartom vykonať 5-bodovú kontrolu, pričom kontroluje okolie, vrchlík, šnúry, karabíny, postroj a jeho upevnenie. Poznáme dva druhy štartu, ktoré sú nasledovné.: dopredný štart a krížový štart. Dopredný štart je vhodný za bezvetria alebo za slabého protivetra. Pilot po príprave na štart sa rozbieha dopredu, pričom kontroluje celý priebeh štartu a má vždy možnosť prerušiť celý akt. Krížový štart je taký, pri ktorom sa využíva vietor a pilot sa ku krídlu, ktoré je rozprestreté na štartovej ploche obráti tvárou. Priebeh štartu kontroluje tak, že má v zornom poli celé krídlo a keď je krídlo po zdvihnutí už v letovej polohe, tak sa otáča do smeru letu a rozbieha sa. Podmienkou pre dobrý štart sú vhodné klimatické podmienky, svahovitý terén a prevýšenie terénu. Na dlhých rovných úsekoch (väčšinou letiská) je možné štartovať ťahom lana pomocou navijákunavijaku, podobne ako u vetroňov. Pilot je vzdialený od navijákunavijaku viac ako kilometer. Lano sa navíja na navijáknavijak vybavený motorom, alebo sa odvíja za autom alebo člnom. Takto môže pilot za dobrých podmienok dosiahnuť výšku vypnutia porovnateľnú so štartom z kopca.
 
=== Lietanie v termickom prúdení ===
[[ObrázokSúbor:Straník.jpg|thumb|Lietanie v termickom prúde. Pilot využíva stúpavý termický prúd k tomu, aby sa dostal vyššie.]]
Pri lete pilot využíva termické stúpavé prúdy, ktoré vznikajú nerovnomerným ohrievaním zemského povrchu.
 
Riadok 72:
 
=== Krídlo a jeho konštrukcia ===
[[ObrázokSúbor:Gleitschirm Schema.png|thumb|Konštrukcia krídla]]
Vrchlík sa vyrába zo špeciálnej tkaniny, ktorá neprepúšťa vzduch, jeho plocha sa pohybuje podľa váhy pilota od 28 do 32 m². Má spodnú časť a vrchnú časť, ktoré sú medzi sebou spojené prepážkami a ktoré tvoria po naplnení vzduchom komory. Tieto komory potom vytvárajú aerodynamický tvar vrchlíka. Vrchlík je spojený so sedačkou šnúrami, ktoré sú špeciálnej konštrukcie a ich upevnenie na vrchlík je veľmi dôkladne skúšané a prevedené. Podľa umiestnenia sú šnúry nazvané ako šnúry A, to sú predné, B, C a niekedy bývajú aj D šnúry, to sú šnúry zadné. Zvláštne šnúry sú tie, pomocou ktorých sa krídlo riadi a tie nazývame riadičky. Svoj aerodynamický tvar dostane krídlo tým, že komory sa pri štartovaní naplnia vzduchom a pri doprednom pohybe sú neustále týmto vzduchom plnené, čím si krídlo udržuje svoj tvar. Časť krídla, ktorá je vpredu sa volá nábežná hrana, časť krídla kde vzduch krídlo opúšťa sa volá odtoková hrana. Dôležitým údajom kvality krídla je jeho vzduchoneprepustnosť, tzn. krídlo je tým kvalitnejšie, čím menej vzduchu prepúšťa. Prepúšťanie vzduchu tkaninou krídla sa skúša špeciálnymi prístrojmi u výrobcu krídla a dodržanie stanovenej hladiny prepúšťania vzduchu je podmienkou na vydanie technického preukazu krídla. Tkanina, z ktorej sa vyrába krídlo, je syntetická tkanina, vystužená hrubšími vláknami. Výroba krídla je vysoko špecializovaná práca, a túto vykonávajú odborné firmy, pričom krídlo pred tým, ako sa dostane do sériovej výroby, podlieha veľmi prísnym skúškam a testovaniu.
 
Riadok 147:
 
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Paragliding}}
 
[[Kategória:Šport]]