Macedónia (historické územie): Rozdiel medzi revíziami

Rimania po týchto bojoch ovládli celé Grécko. Macedóniu spočiatku rozdelili, no neskôr ju opäť zjednotili a urobili z nej jednotnú provinciu s hlavným mestom v [[Solún|Thessalonikách]]. Provincia Macedonia však nezahrňovala iba vlastné územie Macedónie, ale aj severný [[Epirus]] časť [[Tesália|Tesálie]], časť Illýrie a južnú Tráciu. Provinciu ponechal cisár [[Augustus]] senátu, nakoľko nemala žiadnu strategickú dôležitosť. V tejto dobe v Thessalonikách pôsobil apoštol Pavol a obrátil mnoho Grékov na kresťanstvo. Rimania Thessaloniki veľkolepo skrášlili a dostavali. Cez Macedóniu prechádzala cesta Via Egnatia z [[Panónia|Panónie]] a končila v Thessalonikách. V tejto dobe tu bolo aj významné mesto Veria (dnes takisto významné grécke mesto). Gréci si zvykli na rímsku vládu, ktorá ich v ničom neobmedzovala. Od cisára Augusta tu nesídlila légia, nakoľko bolo územie kľudnépokojné. Tak to ostalo až do 3 stor. Vtedy, počas veľkej krízi Rímskeho impéria sa cez Dunaj do Macedónie dostali [[Góti]] a vyplienili toto územie. Ďalej pokračovali rabovať do Achaie. Cisár [[Diocletianus]] pri reformovaní územných celkov včlenil Macedóniu do prefektúry Illyricum, spolu s dvoma Panóniami, Raetiou, Noricom, a krajmi južného Grécka. V rámci menšieho celku (diecéza) sa Macedónia najskôr nachádzala v diecéze Moesia, potom ju Konštantín Veľký rozdelil na diecézu Dacia a diecézu Macedonia. Diecéza Macedonia zahrňovala celé Grécko a aj ostrov [[Kréta]]. Potom, v roku 378 boli Rimania porazení [[Vizigóti|Vizigótmi]] pri Hadrianopole, v Thrákií a tak sa Vizigóti dostali do neďalekej Macedónie, kde kradli a rabovali a tiež pokračovali do južného Grécka, až kým ich v Illýrií nezastavil cisár [[Theodosius]]. Theodosius potom umiestnil v Thessalonikách posádku, avšak proti jej generálovi Botherichovi sa ľudia vzbúrili a zabili ho. Nato dal Theodosius usporiadať dosihy a v hippodróme zavraždil mnoho solúnčanov. Tento incident je známy ako solúnska masakra. Theodosius v závete rozdelil Rímsku ríšu medzi svojich synov Arcadia a Honoria. Arcadius vládol na východe, vo Východorímskej ríši, Honorius na západe, v západorímskej ríši. Grécko pripadlo východu. Avšak nakoľko žili na východe vo väčšine Gréci, stal sa z tejto ríše zanedlho štát Grékov, dnes známy ako Byzantská ríša.

V 5 stor. sa územie Macedónie stalo terčom nájazdov súperiacich cisárskych armád s využitím barbarských foederatov, ktorý plienili všetko naokolo. Avšak potom nastal kľudpokoj až do 6 stor. Najvýznamnejšie mesto stále boli Thessaloniki. Potom však Macedóniu napadli [[Slovania]], ktorý odtiaľto pustošili celé Grécko a [[Peloponéz]], kde sa aj usadzovali. Aj v Macedónií sa usadili, predovšetkým na severe, kde sídlili kmene Velegezitov, Vainuitov a Dragunitov. Avšak aj na juhu sa Slovania usadili, hlavne v okolí Thessaloník, ktoré však nikdy nedobyli. Uchránené ostali iba Chalkidiki, mesto Veria, a niektoré oblasti okolo Egejského mora. Byzantská vláda bola bezmocná. Z niektorých častí Grécka dokonca Gréci utekali do južnej Itálie a na Sicíliu, byzantských provincií. Mnoho Macedónskych Grékov bolo zabitých, niektorí sa miešali so Slovanmi, v niektorých južných oblastiach Macedónie však ostal grécky živel neporušený. V 7 stor. podnikol z Thessaloník generál Staurakios veľkú vojenskú výpravu na oslobodenie Grékov. Z južnej Macedónie, Thésálie, Hellady a Peloponézu odviedol mnoho Slovanov a usadil ich v Anatólií. Takýto spôsob použili viacerí generáli a už v 8 stor. sa byzantská grécka vláda nad Gréckom obnovila. Boli zrušené Diocletiánove územné delenia a zavedený tzv. systém thém. Macedonia patrila do thémy Thessaloniki. Existovala aj théma Makedonia, avšak tá sa nachádzala v Thrákií. Síce boli Slovania zničení, Gréci sa udržali iba na juhu a juhozápade Macedónie, teda na území medzi Thésaliou a Thessalonikami, ďalej na Chalkidiki a okolitých pobrežiach. Slovania ostali v severnom vnútrozemí. Byzantská vláda sa rozhodla zostatok Grékov z tohto severného územia presídliť do Grécka a na Peloponéz, aby spolu s italskými, cyperskými a anatólskymi Grékmi znovuosídlili materské Grécko. Thessaloniki boli teda najsevernejším bodom gréckeho národu v Macedónií. Avšak aj do mesta prenikali Slovania, teraz samozrejme v mieri a často sa tu dobrovoľne s nimi miešali miestni Gréci. Takto rozdelená Macedónia medzi Slovanov a Grékov ostala až do 20 stor. Z Macedónie pochádzal aj cisár Basileos, ktorý v 10 stor. založil novú dynastiu a zničil ríšu Bulharov, ktorá siahala až k Macedónií. Thessaloniki sa stali po [[Istanbul|Konšatantínopole]] druhým najvýznamnejším mestom v ríši. Prosperovala aj Veria. Keď križiaci v r. 1204 dobyli Konštantínopol, Macedónia pripadla Latinskému európskemu cisárstvu. Avšak už v roku 1261 sa opäť pripojila k znovuvzniknutej Byzancií. V Roku 1430 padli Thessaloniki, keď ich dobyli Turci. Zároveň sa celá Macedónia a neskôr i Grécko dostávajú do Tureckej ríše.