Chrám svätej Paraskevy (Nová Polianka): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Pescan (diskusia | príspevky)
d + kat
Amonet (diskusia | príspevky)
d wikilinky, štylistika, zakomentovanie časti textu, ktorý by sa skôr hodil do iného (všeobecného) článku
Riadok 1:
{{Wikifikovať}}
[[Image:Nova Polianka skanzen Svidnik.jpg|thumb|Chrám svätej Paraskevy z Novej Polianky]]
'''Chrám svätej Paraskevy''' je drevená [[sakrálna stavba]], ktorá pôvodne stála v [[Nová Polianka (okres Svidník)|Novej Polianke]], v súčasnosti sa nachádza v skanzene vo [[Svidník]]u. Je zasvätená [[svätá Paraskeva|svätej Paraskeve]] a bola postavená v roku [[1766]].
<!--
Najviac drevených [[Cerkev|cerkví]] sa zachovalo v okrese Svidník, z celého súboru sakrálnych stavieb, v severovýchodnej časti východného [[Slovensko|Slovenska]]. V nich vyjadrili rusínski starousadlíci svoju hlbokú vieru a zbožnosť. Je to obdivuhodný prejav remeselného fortieľu pri opracovaní dreva do konečnej podoby. Dnes tieto stavby patria k skvostom drevenej architektúry. Typologicky ich zaraďujeme k lemkovským cerkvám s východným, byzantským, obradom. Rozpoznáme ich podľa troch objektov harmonicky pospájaných, ktorých strešné priestory sú zakončené vežovitými cibuľovitými nadstavcami. Jedine cerkva v Nižnom Komárniku predstavuje typ bojkovskej cerkvi.
 
Gréckokatolícka cerkva je ovplyvnená byzantskou sakrálnou architektúrou. Je zhodná s pravoslávnou cerkvou. Jej hlavným znakom je [[ikonostas]], t. j. stena s ikonami, ktorá oddeľuje priestor svätyne od priestoru, kde sú zhromaždení veriaci. Sú v ňom troje dvere. Stredné – sväté alebo cárske a dvoje postranné, južné a severné (tzv. diakonské). Ikonostas je to spravidla drevená stena, na ktorej sú umiestnené ikony s určitými ikonografickými zákonitosťami. Spravidla s barokovými ikonami so sakrálnym obsahom ich zaraďujemzaraďujeme k cerkvám východného obradu, s východnou spiritualitou.
Najviac drevených cerkví sa zachovalo v okrese Svidník, z celého súboru sakrálnych stavieb, v severovýchodnej časti východného Slovenska. V nich vyjadrili rusínski starousadlíci svoju hlbokú vieru a zbožnosť. Je to obdivuhodný prejav remeselného fortieľu pri opracovaní dreva do konečnej podoby. Dnes tieto stavby patria k skvostom drevenej architektúry. Typologicky ich zaraďujeme k lemkovským cerkvám s východným, byzantským, obradom. Rozpoznáme ich podľa troch objektov harmonicky pospájaných, ktorých strešné priestory sú zakončené vežovitými cibuľovitými nadstavcami. Jedine cerkva v Nižnom Komárniku predstavuje typ bojkovskej cerkvi.
-->
Cerkva z Novej Polianky je zasvätená svätej Paraskieve, bola postavená v roku 1766. V novembri [[1944]] pri vojenských operáciách [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v priestore [[Karpatsko-duklianska operácia|Karpatsko-duklianskej operácie]] bola poškodená. Bezprostredne po skončení vojny bola rekonštruovanázrekonštruovaná obyvateľmi obce. V roku [[1961]] bola demontovaná. Do skanzenu vo Svidníku bola inštalovaná v roku [[1986]]. Jej prevezenie do skanzemu umožnilo vybudovanie murovanej cerkvi sv. Petra a Pavla (v roku [[1937]]).
 
Pôdorys cerkvi tvoria tri pozdĺžne usporiadané objekty vzájomné harmonicky, včleňujúce sa v poradí: presbytérium, loď a babinec. V tomto usporiadaní je zvýraznený princíp [[Svätá Trojica|Svätej Trojice]]. Orientácia v smere východ – západ vychádza z bohoslužobného aktu. Ikonostas je dielom majstrov vz [[18. storočistoročia]] a pochádza z iného sakrálneho objektu.
Gréckokatolícka cerkva je ovplyvnená byzantskou sakrálnou architektúrou. Je zhodná s pravoslávnou cerkvou. Jej hlavným znakom je ikonostas, t. j. stena s ikonami, ktorá oddeľuje priestor svätyne od priestoru, kde sú zhromaždení veriaci. Sú v ňom troje dvere. Stredné – sväté alebo cárske a dvoje postranné, južné a severné (tzv. diakonské). Ikonostas je to spravidla drevená stena, na ktorej sú umiestnené ikony s určitými ikonografickými zákonitosťami. Spravidla s barokovými ikonami so sakrálnym obsahom ich zaraďujem k cerkvám východného obradu, s východnou spiritualitou.
 
Hmota stavby je zrubová z ihličnanov a je osadená na jednoduchú kamennú podmurovku. Väzba zrubových trámov a hranolov bola zabezpečovaná tesárskymi zámkami pomocou čapov, rozčapov a zadlabavaniazadlabávania. Na spoje tesárskych väzieb sa použili spravidla dubové kolíky, (ktoré zatĺkali do trámových vyvŕtaných otvorov). Na celej stavbe neboli používané kovové klince. Okná sú osadené na južnej strane. Dvojstupňová strecha je pokrytá šindľom a na jej začiatku je dekoratívne skrášlená čipkovým lemom. Západná veža je najvyššia a svojou formou sa odlišuje od [[Loď (architektúra)|lode]] a [[Presbytérium|presbytéria]].
Cerkva z Novej Polianky je zasvätená svätej Paraskieve, bola postavená v roku 1766. V novembri 1944 pri vojenských operáciách druhej svetovej vojny v priestore Karpatsko-duklianskej operácie bola poškodená. Bezprostredne po skončení vojny bola rekonštruovaná obyvateľmi obce. V roku 1961 bola demontovaná. Do skanzenu vo Svidníku bola inštalovaná v roku 1986. Jej prevezenie do skanzemu umožnilo vybudovanie murovanej cerkvi sv. Petra a Pavla (v roku 1937).
 
V cerkvi od roku [[1993]] vykonávané bohoslužobné obrady.
Pôdorys cerkvi tvoria tri pozdĺžne usporiadané objekty vzájomné harmonicky, včleňujúce sa v poradí presbytérium, loď a babinec. V tomto usporiadaní je zvýraznený princíp Svätej Trojice. Orientácia v smere východ – západ vychádza z bohoslužobného aktu. Ikonostas je dielom majstrov v 18. storoči a pochádza z iného sakrálneho objektu.
 
Hmota stavby je zrubová z ihličnanov a je osadená na jednoduchú kamennú podmurovku. Väzba zrubových trámov a hranolov bola zabezpečovaná tesárskymi zámkami pomocou čapov, rozčapov a zadlabavania. Na spoje tesárskych väzieb sa použili spravidla dubové kolíky (ktoré zatĺkali do trámových vyvŕtaných otvorov). Na celej stavbe neboli používané kovové klince. Okná sú osadené na južnej strane. Dvojstupňová strecha je pokrytá šindľom a na jej začiatku je dekoratívne skrášlená čipkovým lemom. Západná veža je najvyššia a svojou formou sa odlišuje od lode a presbytéria.
 
V cerkvi od roku 1993 sú vykonávané bohoslužobné obrady.
 
== Iné projekty==