Aun Schan Su Ťij: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 228 bajtov ,  pred 10 rokmi
aktualizácia, pravopis, gramatika, štylistika, externé odkazy
d (robot Pridal: lv:Auna Sana Su Či)
(aktualizácia, pravopis, gramatika, štylistika, externé odkazy)
'''Aun Schan Su Ťij''' (* [[19. jún]] [[1945]], [[Rangún]], [[Mjanmarsko]]) je [[demokracia|prodemokratická]] aktivistka v [[Mjanmarsko|Mjanmarsku]] (bývalej Barme). V roku [[1990]] dostala [[Sacharovova cena za slobodné myslenie|Sacharovovu cenu za slobodu myslenia]], v roku [[1991]] [[Nobelova cena za mier|Nobelovu cenu za mier]].
 
Je dcérou zdravotnej sestry Daw ChinKchin Ťij a generála [[Aun Schan]]a, ktorý v roku [[1947]] vyjednal nezávislosť Barmy naod [[Veľká Británia|BritániiBritánie]] a v tom istom roku bol zavraždený svojimi konkurentamikonkurentmi.
 
V roku [[1948]] bola vyhlásená nezávislosť Barmy a o dva roky sa jej matka stala veľvyslankyňou v [[India|Indii]]. Su Ťij matku nasledovala do [[Dillí|Naí Dillí]], kde absolvovala strednú školu.
 
Aun Schan Su Ťij študovala od roku [[1967]] na [[Oxfordská univerzita|Oxfordskej univerzite]] v [[Anglicko|Anglicku]] filozofiu, prírodné vedy a ekonómiu. Tu stretla svojho budúceho manžela [[Michael Aris|Michaela Arisa]], ktorý študoval tibetskú civilizáciu. O tri roky sa zosobášili a odišli do [[Bhután]]u, kde pracovala ako výskumná pracovníčka na ''Kráľovskom ministerstve zahraničných vecí''. Do Anglicka sa s manželom vrátila pred narodením prvého syna Alexandra v roku [[1973]]. Michael sa zamestnal na univerzite v Oxforde v odbore tibetských a himalájskych štúdií. Druhý syn Kim sa narodil v roku [[1977]].
 
V tomto období začala Aun Schan Su Ťij pracovať na životopise svojho otca.
 
Do Mjanmarska sa vrátila v roku [[1988]], aby sa starala o svoju chorú matku.
 
V tom istom roku odstúpil dlhoročný vodca vládnucej [[socializmus|socialistickej]] strany generál Ne Win, čo viedlo k masovým demonštráciám za demokratizáciu. Demonštrácie boli násilne potlačené a moc prevzala nová [[vojenská junta]] prevzala moc. Aun Schan Su Ťij, silno ovplyvnená filozofiou nenásilia [[Móhandás Karamčand Gándhí|Móhandása Gándhího]], vstúpila do politiky, aby pomohla demokratizačnému procesu. Vládnuca vojenská junta ju ale v roku [[1989]] uvrhla do domáceho väzenia. Bola jej ponúknutá sloboda, ak odíde z krajiny, Aun Schan {{--}}Su Ťij to alevšak odmietla.
 
Vojenská junta v roku [[1990]] vyhlásila všeobecné voľby, ktoré strana „Národná''Národná Liga pre demokraciu“demokraciu'' (NLD), vedená Aun Schan Su Ťij, presvedčivo vyhrala. Výsledky alevšak junta vyhlásila za neplatné a odmietla jej odovzdať moc. To viedlo k medzinárodnému odsúdeniu juntybarmského vojenského režimu a (čiastočne aj) k udeleniu [[Nobelova cena za mier|Nobelovej ceny za mier]] Aun Schan Su Ťij v nasledujúcom roku. Finančnú cenu v hodnote 1,3 milióna amerických dolárov Aun Schan Su Ťij použila na založenie zdravotnej a vzdelávacej nadácie pre ľud Barmy. V roku [[1990]] jej [[Európsky parlament]] udelil [[Sacharovova cena za slobodné myslenie|Sacharovovu cenu]].
 
Z domáceho väzenia bola prepustená v júli [[1995]]. Bolo jej tiež dané jasne najavo, že ak opustí krajinu, aby navštívila svoju rodinu v Anglicku, nebude jej povolený návrat. Aun Schan Su Ťij zostala v Mjanmarsku a už sa nikdy nestretla so svojimsvojím manželom, ktorý zomrel v roku [[1999]].
 
Opakovane mala znemožnené stretnúť sa s prívržencami svojej strany a v septembri [[2000]] bola znova v domácom väzení. Po sérii rokovaní vedených [[Organizácia spojenýchSpojených národov|Organizáciou spojenýchSpojených národov]] (OSN) bola prepustená [[6. máj]]a [[2002]]. HovorcaO vládyrok povedalneskôr, žev Aunmáji Schan2003, Suju Ťijpo zrážkach sloboduopozície pohybu,s „pretožebezpečnostnými smejednotkami presvedčení,vládnucej žejunty môžemeopäť jedenzatkli druhémua veriť“následne jej znovu nariadili domáce väzenie.<ref>[http://news.bbc.co.uk/2/hi/asia-pacific/1950505.stm] Aunspráva SchanBBC</ref> SuPrepustili Ťijju vyhlásila, žepo nastávaviac „novýnež úsvitsiedmich prerokoch, našu13. krajinu“novembra 2010.<ref>[http://hnonline.sk/svet/c1-48149910-su-tij-vyzvala-mjanmarsko-na-zjednotenie] hnonline.sk (správa TASR)</ref>
 
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Aung San Suu Kyi}}
 
== Referencie ==
<references/>
 
== Externé odkazy ==