Peptidy sa od bielkovín líšia iba veľkosťou. Delenie medzi peptidmi a bielkovinami nie je jednoznačné a je určené dohodou. Hranica je približne pri 100 aminokyselinách. V prírode vznikajúce peptidy sú tvorené prevažne prostredníctvom [[proteosyntéza|proteínovej biosyntézy]]. Informácia o sekvencii, cižečiže poradí aminokyselín, je kódované v [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]]. Peptidy spĺňajú veľké množstvo funkcií. Ich funkčná charakteristika je pritom ale v prevažných prípadoch pochopená len zčastisčasti. Sú známe príklady, v ktorých peptidy účinkujú ako hormóny, dalšieďalšie vykazujú naopak pri [[zápal]]och tlmiace alebo podporujúce účinky a dalejďalej sú známe aj antibiotické a antivirálne peptidy. Niektoré v [[potrava|potrave]] často sa vyskytujúce proteíny ako [[glutény]], [[kazeíny]] alebo aj vo vajíčkach alebo špenáte nachádzajúce sa bielkoviny, môžu byť zažívacím procesom premenené na takzvané opioidné peptidy. Takéto peptidy na telo účinkujú podobným spôsobom ako [[morfín]]. Osoby, ktoré nie sú schopné opioidné peptidy ďalej zažívaním premeniť, môžu vyvynúťvyvinúť príznaky fyzickej alebo duševnej choroby. Pojem '''peptid''' vytvoril [[Emilo Fischer]] (1906). Peptid bol zložený z '''pept'''ónu, proteínovo odbúraných produktov [[pepsín]]u a koncovky z polysachar'''id''' vďaka analógii k ich výstavbe z monomérov.
