Giotto di Bondone: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Ebrambot (diskusia | príspevky)
Vegetator (diskusia | príspevky)
d d
Riadok 17:
Už v ranom veku sa uňho prejavil umelecký talent a tak pravdepodobne medzi rokmi 1275 - 1280 sa v záujme jeho zdokonaľovania dostal do [[Florencia|Florencie]], kde nastúpil do umeleckej dielne majstra [[Cimabue]]ho.
 
Cimabue bol v tých časočasoch uznávaným maliarom zaplavovaným množstvom zákazok. Prác na jednej z nich, výzdobe horného chrámu baziliky [[Bazilika svätého Františka (Assisi)|San Francesco]] v [[Assisi]] v roku 1290, sa zúčastnil aj mladý Giotto. Práce skúseného umelca urobili na Giotta veľký dojem a možno povedať, že výrazne ovplyvnili jeho ďalšie umelecké pôsobenie. Viacero fresiek z výmaľby kostola niektorí odborníci pokladajú práve za diela mladého Giotta. Podľa neskorších štúdií, najmä s ohľadom na ďalšie Giottove práce, sa na freskovej výzdobe mohol Giotto podieľať (napr. fresky ''Sen pápeža Inocenta III.'', ''Videnie ohnivého voza'', ''Vyhnanie diablov z Arreza'', ''Svätý František káže pred pápežom Honorom III.''). Presvedčivo to dokazujú najnovšie výskumy, že v cykle ''Legendy zo života svätého Františka'' sa po prvý raz predstavuje talianske gotické maliarstvo novým spôsobom zobrazenia scény. Medzi významné prvky, dokumentujúce nástup nového umeleckého štýlu, [[Renesancia|renesancie]], patrí napr. to, že budovy nezobrazuje v dovtedajšom schématickom symbolickom chápaní, ale dáva vyniknúť ich architektúre, čím u diváka vytvára dojem priestorovosti a hĺbky. Postavy sú takisto namaľované novo po kompozičnej i umeleckej stránke. Prvý raz sa objavujú v popredí chrbtom sediace, čím vyvolávajú ilúziu priestoru.
 
[[Súbor:Giotto - Legend of St Francis - -19- - Stigmatization of St Francis.jpg|left|180px|thumb|''Stigmatizácia svätého Františka'', 1292 - 1297, freska, [[Bazilika svätého Františka (Assisi)|San Francesco]], [[Assisi]]]] Prvým dôkazom Giottovho svojského umeleckého štýlu je oltárny obraz ''Stigmatizácia svätého Františka'' z roku 1297 (dnes v [[Musée du Louvre|Louvri]], s umelcovou signatúrou.
 
V roku 1298 sa na pozvanie kardinála [[Jacopo Caetani Stefaneschi|Jacopa Stefaneschiho]] dostal do [[Rím]]a. Giottov pobyt v Ríme dokladajú pramene iba skúpo. Na kardinálovo poverenie vytvoril nad predsieňou [[Bazilika svätého Petra|baziliky svätého Petra]] mozaikový obraz ''Navicella'', ktorý bol však v 16. storočí pri zborení starokresťanskej baziliky zničený.
Riadok 41:
</gallery>
 
Giottov návrh výzdoby korešpondoval s obrazovými cyklami, ktoré v tom čase zdobili mnohé kostoly. Steny kaplnky pokrýva tridsaťosem fresiek, ktorých hlavným námetom je život [[Panna Mária|Panny Márie]] a [[Ježiš Kristus|Krista]]. Dve najdlšienajdlhšie steny sú horizontálne rozdelené na štyri pásy. Spodný pás okrem imitácie mramoru obsahuje vo výklenkoch alegorické spodobnenia ľudských cností a nerestí, ktoré sa tematicky viažu k ''Poslednému súdu'' zaberajúcemu celú západnú stenu. V troch pásoch nad nimi podáva Giotto výjavy zo života Ježiša, jeho matky a rodičov Panny Márie: ''Vyhnania Joachima z chrámu'', ''Zázrak na Turíce'', ''Božie zoslanie archanjela Gabriela'', ''Zvestovanie Márii'', ''Oplakávanie Krista'', ''Narodenie Márie'', ''Máriin svadobný sprievod'', ''Vraždenie neviniatok v Betleheme'' a iné. Z pôvodnej výzdoby kaplnky sa v zbierkach miestneho múzea nachádza Giottov maľovaný kríž z roku 1317.
 
== Pobyt vo Florencii ==
 
[[Súbor:LastJudgmentGiotto.jpg|left|180px|thumb|''Posledný súd'', 1303 - 1305, freska, [[Capella dell´Arena (Padova)|Capella dell´Arena]], [[Padova]]]]Z roku 1305 existuje záznam, podľa ktorého mal na predmestí Florencie dom, čo dosvedčuje, že musel byť relatívne zámožným človekom. V tom čase už bol asi pätnásť rokov ženatý s miestnym dievčaťoudievčaťom Ciutou di Lapo del Pela, zs ktorou mal údajne osem detí (štyroch synov a štyri dcéry). Zo synov sa spomína jeho syn Francisco, ktorý sa stal priorom františkánskeho kláštora [[Kláštor San Martino a Colle|San Martino a Colle]] neďaleko [[Treviso|Trevisa]].
 
Bezprostredne po dokončení výmaľby Scrovegniovskej kaplnky vyhotovil obraz nad hlavným oltárom františkánskeho chrámu [[Chrám Všetkých svätých (Florencia)|Ognissanti]], ''Madonu Ognissanti'', ktorý je jedným z Giottových najvýznamnejších diel. K Florencii sa viaže Giottovo autorstvo päťdielneho polyptychu pre hlavný oltár florentského [[Bazilika Santa Maria del Fiore|dómu]] z rokov 1310 - 1315.
Riadok 104:
 
 
'''''=== Výber z diela''''' ===
 
<gallery>