Duel: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Doko (diskusia | príspevky)
základný text Jozef Kotulič
 
d fix.
Riadok 1:
'''Súboj''' alebo tiež duel či zápas je boj dvoch protivníkov so zbraňami podľa dohovoreného miesta a zbraní za asistencie sekundantov. Spravidla pri tomto súboji bolo vždy ohrozené zdravie a nie raz aj život obidvoch protivníkov. <ref>Kolektív: ''Synonymický slovník slovenčiny '' Veda 2004, [http://slovniky.juls.savba.sk/?w=duel&c=964e]</ref>
== Všeobecne ==
 
'''Súboj''' alebo tiež duel či zápas je boj dvoch protivníkov so zbraňami podľa dohovoreného miesta a zbraní za asistencie sekundantov. Spravidla pri tomto súboji bolo vždy ohrozené zdravie a nie raz aj život obidvoch protivníkov. <ref>Kolektív: ''Synonymický slovník slovenčiny '' Veda 2004, [http://slovniky.juls.savba.sk/?w=duel&c=964e]</ref>
== Z histórie ==
Súboje medzi sebou v minulosti viedli nielen šľachtici ale aj dôstojníci. Je o nich zmienka aj v dobovom kódexe dôstojníckej cti. Najviditeľnejšou formou tohto kódexu boli súboje, ktoré sa vo väčšej miere začali v Uhorsku praktizovať najmä od 70tych rokov 19. storočia. Dôstojnícka etika vyžadovala prijať výzvu na súboj, respektíve vyzvať na súboj v prípade urážky dôstojníckej cti. Pod urážkou dôstojníckej cti sa myslela nielen urážka dôstojníka ako osoby, ale aj urážka dôstojníckeho stavu, či urážka armády. Pravidlá vyzvania na súboj, ale aj priebehu samotného súboja boli popísané v mnohých príručkách a desiatkach kníh, ale to nebránilo tomu, že inštitúcia súbojov bola často zneužívaná čo viedlo k mnohým tragédiám. Kódex cti používaný v Rakúsko-Uhorskej monarchii poznal v teoretickej rovine tri stupne urážky, ktoré mohli byť príčinou na výzvu k súboju.
 
Za ľahkú urážku bolo považované neslušné správanie sa v prítomnosti dôstojníka, za ťažkú urážku sa považovalo ohováranie, otvorene nadávanie na armádu. Telesné ublíženie, ako tretí stupeň urážky, predstavovalo postrčenie, či facka a chápalo sa ako priama výzva na súboj. Príkladov zneužitia inštitútu súboja je mnoho a existujú doklady o tom, že často krát dôvodom na súboj bol uprený „drzý“ pohľad, neúmyselné vrazenie do dôstojníka na ulici. Nebolo výnimkou, že duelanti súboja si ani nevyjasnili príčinu svojho sporu a výzvy na súboj boli reakciou na nepochopenie oponenta v spore. Súboje sa stali pre mnohých mladých dôstojníkov cestou ako si zvýšiť svoju spoločenskú prestíž, čo viedlo zo strany týchto „súbojových hrdinov“ priam k vyhľadávaniu súbojov, čím do značnej miery terorizovali svoje okolie. Kuriozitou a zároveň obrazom doby je prípad predsedu Ligy proti súbojom I. Rakovszkého, ktorý pod tlakom verejnej mienky musel prijať výzvu na súboj od Š. Tizsu. <ref>Drobňák, Martin: '' Život vojaka c.k. rakúsko-uhorskej armády v období dualizmu Sedlice podhorská ,'' 2008, [http://www.kvhbeskydy.sk/index.php/2008/03/06/zivot-vojaka-ck-rakusko-uhorskej-armady-v-obdobi-dualizmu/]</ref>
 
Sedlice podhorská ,'' 2008, [http://www.kvhbeskydy.sk/index.php/2008/03/06/zivot-vojaka-ck-rakusko-uhorskej-armady-v-obdobi-dualizmu/]</ref>
== Súčasnosť ==
Ako pozostatky na tieto súboje ostali aj na území terajšieho Slovenska pamätníky. Jeden takýto pamätník sa nachádza aj na Cemjate – Zabíjanej v meste Prešov. Pomenovanie Zabíjaná vzniklo skrz toho, že v 19.stor.si toto miesto vyberala šľachta a dôstojníci ako miesto pištoľových duelov. Zabíjaná je aj pamiatka na miesto, kde sa 8.1.1881 uskutočnil historikmi zaznamenaný posledný pištoľový súboj miestnych uhorských šľachticov. Dokonca je na tom mieste aj náučná tabuľa a starý, ale neudržiavaný, takmer 130 ročný kamenný pamätník.
 
== Referencie ==
<references />
 
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category: Lesopark Cemjata - Zabíjaná (Prešov)Duels}}
 
[[de:Duell]]