Ján Maliarik: Rozdiel medzi revíziami

Narodil sa vo veľmi chudobnej rodine. V ôsmich rokoch sa stal polosirotou a spolu s matkou sa len ťažko prebíjali životom, pričom často trpeli hladom a núdzou. Nadobudnúť vzdelanie sa mu podarilo vďaka jeho nadaniu. Základnú školu navštevoval v Holíči, na gymnáziu študoval v Skalici a na evanjelickom lýceu v [[Bratislava|Bratislave]]. Ďalej absolvoval v rámci prípravy na kňazstvo učiteľský ústav v [[Šoproň|Šoproni]] a Evanjelickú teologickú akadémiu v Bratislave a v [[Prešov]]e. Pôsobil ako farár v Nemcovciach a predovšetkým v rokoch 1901 - 1915 vo Veľkých levárochLevároch. Okrem obetavej pastoračnej a vzdelávacej a výchovnej činnosti usilovne študoval po nociach hlavné svetové náboženské a filozofické systémy. Ovládal [[latinčina|latinčinu]], [[gréčtina|gréčtinu]], [[hebrejčina|hebrejčinu]], [[nemčina|nemčinu]], [[maďarčina|maďarčinu]], a samoštúdiom si osvojil tiež [[angličtina|angličtinu]], [[ruština|ruštinu]], [[poľština|poľštinu]], [[srbčina|srbčinu]], [[esperanto]] a [[sanskrt]]. Ako hlavný cieľ si v tejto dobe vytyčuje prebádať, preskúmať a zharmonizovať všetky väčšie svetové náboženstvá. Od začiatku sa stal medzi farníkmi obľúbeným a uznávaným. Snažil sa medzi nimi prebudiť túžbu po vzdelaní a morálnom zušľachtení. Mimoriadne mu záležalo na výchove detí. Na pozvanie prednášal v rôznych nábožensky orientovaných spoločnostiach a venoval sa tiež písaniu spisov. Na rozdiel od väčšiny slovenských intelektuálov začiatku 20.storočia si neidealizoval slovenský vidiecky ľud a zanechal vo svojich listoch a poznámkach svoj kritický pohľad na jeho morálny stav (alkoholizmus, primitivizmus, sexuálna neviazanosť, "tupý materializmus").

Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa snaží "apelovať" na svedomie národov a politikov, aby zastavili vojnové akcie. Písal listy vtedajším hlavám štátov, viacerým politikom a úradom, navštevoval konzuláty bojujúcich strán a rozširoval svoje brožúry o svetovom mieri. Apeloval na nich v mene ľudskosti a kresťanstva, aby s vojnou prestali. Aj vďaka tomu sa stal nepohodlným a cirkevné úrady ho prinútili požiadať o predčasné penzionovanie. [[13. jún]]a [[1915]] bol na základe svojich aktivít voči vojnovým udalostiam označený za duševne chorého. Počas prestávky [[Richard Wagner|Wagnerovej]] opery [[Valkýra]] v [[Národné divadlo|Národnom divadle]] v [[Praha|Prahe]] vystúpil cez prestávku na pódium a predniesol proklamáciu, v ktorej vyzval štáty a ich predstaviteľov na zastavenie všetkých vojenských akcií a nezmyselného vraždenia. Za svoje národno-pacifistické názory bol obžalovaný z veľzrady Rakúsko-Uhorska, odsúdený a väznený v Prahe. Bol priamo odvedený odvedený z divadla, zatknutý a prevezený do vojenského väzenia, kde ho čakal vojenský súd a trest smrti za vlastizradu. Unikol však tomuto osudu a v polovičke [[máj]]a [[1916]] bol poslaný na pražskú psychiatrickú kliniku na Kateřinkách, kde strávi dva roky, pričom nemal ďaleko k duševnému zrúteniu. Po podmienečnom prepustení sa vrátil do Veľkých LevárovLevár, no kňazom mu už nedovolili byť. Desať dní po príchode mu zomrela matka; po jej smrti ochorel a mesiac bol pripútaný na lôžko.

Maliarik hojne publikoval v češtine, slovenčine, nemčine, maďarčine, angličtine a v esperante. Prispieval do slovenských novín a časopisov, najmä do periodík Stráž na Sione, Dennica, Vydrove besiedky a Salvov Evanjelický kalendár. Jeho publicistika je veľmi rozmanitá, rozprestiera sa od filozofických, teologických a kultúrno-historických úvah, cez príbehy didaktickej povahy a rozprávky pre deti až po náboženskú poéziu a básne s ľúbostnou a inou tematikou.