Verzia z 17:56, 15. november 2010 upraviť Doko (diskusia \| príspevky) 5 640 editací →‎Súčasnosť: barón ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 18:28, 15. november 2010 upraviť vrátiť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Súbor:Presov10Slovakia801.JPG\|right\|thumb\|Pamätník na posledný súboj 8.1.1881 v Prešove]] '''~~Súboj~~Duel''' alebo ~~tiež '''duel''' či~~ '''~~zápas~~súboj''' je boj dvoch protivníkov so zbraňami podľa dohovoreného času, miesta a zbraní ~~za asistencie [[sekundant]]ov. Spravidla pri tomto súboji bolo vždy ohrozené zdravie a neraz aj život obidvoch protivníkov.~~<ref>Kolektív: ''Synonymický slovník slovenčiny'' Veda 2004, [http://slovniky.juls.savba.sk/?w=duel&c=964e]</ref> == ~~História~~Dejiny == Súboje medzi sebou v minulosti viedli nielen šľachtici, ale aj dôstojníci. Je o nich zmienka aj v dobovom kódexe dôstojníckej cti. Najviditeľnejšou formou tohto kódexu boli súboje, ktoré sa vo väčšej miere začali v [[Uhorsko\|Uhorsku]] praktizovať najmä od 70.~~-tych~~ rokov [[19. storočia]]. Dôstojnícka etika vyžadovala prijať výzvu na súboj, respektíve vyzvať na súboj v prípade urážky dôstojníckej cti. Pod urážkou dôstojníckej cti sa myslela nielen urážka dôstojníka ako osoby, ale aj urážka dôstojníckeho stavu, či urážka armády. Pravidlá vyzvania na súboj, ale aj priebehu samotného súboja, boli popísané v mnohých príručkách a desiatkach kníh, ale to nebránilo tomu, že inštitúcia súbojov bola často zneužívaná, čo viedlo k mnohým tragédiám. Kódex cti používaný v [[rakúsko-Uhorsko\|Rakúsko-~~Uhorskej~~uhorskej monarchii]] poznal v teoretickej rovine tri stupne urážky, ktoré mohli byť príčinou na výzvu k súboju. Za ľahkú urážku bolo považované neslušné správanie sa v prítomnosti dôstojníka, za ťažkú urážku sa považovalo ohováranie, otvorene nadávanie na armádu. Telesné ublíženie, ako tretí stupeň urážky, predstavovalo postrčenie, či facka a chápalo sa ako priama výzva na súboj. Príkladov zneužitia inštitútu súboja je mnoho a existujú doklady o tom, že veľakrát dôvodom na súboj bol uprený „drzý“ pohľad, neúmyselné vrazenie do dôstojníka na ulici. Nebolo výnimkou, že duelanti súboja si ani nevyjasnili príčinu svojho sporu a výzvy na súboj boli reakciou na nepochopenie oponenta v spore. Súboje sa stali pre mnohých mladých dôstojníkov cestou ako si zvýšiť svoju spoločenskú prestíž, čo viedlo zo strany týchto „súbojových hrdinov“ priam k vyhľadávaniu súbojov, čím do značnej miery terorizovali svoje okolie. Kuriozitou a zároveň obrazom doby je prípad predsedu Ligy proti súbojom I. Rakovszkého, ktorý pod tlakom verejnej mienky musel prijať výzvu na súboj od Š. Tizsu.<ref>Drobňák, Martin: '' Život vojaka c.k. rakúsko-uhorskej armády v období dualizmu'' 2008, [http://www.kvhbeskydy.sk/index.php/2008/03/06/zivot-vojaka-ck-rakusko-uhorskej-armady-v-obdobi-dualizmu/]</ref>

Duel: Rozdiel medzi revíziami