Pohlavné rozmnožovanie: Rozdiel medzi revíziami

Nie každá haplidná bunka sa môže spojiť s každou. Možné je spojenie len dvoch buniek rozdielneho [[pohlavie|pohlavia]]. Pohlavie je vlastnosť zabraňujúca spojiť sa pohlavnej bunke s bunkou rovnakého pohlavia. Väčšinou je dané geneticky, no k jeho vývoju či dokonca zmene môže dôjsť až v priebehu života. Ak je jedinec schopný tvoriť samčie aj samičie pohlavné bunky, hovoríme o obojpohlavnosti. RozdielyK medzi jedincamki rozdielnych pohlaví môžu byť nepatrnéjednopohlavnosti, ibačiže biochemickék (napríkladvzniku rozličnédvoch párovacieoddelených typy u kvasiniek<ref name="kvasinky" />),pohlaví môžudošlo byťpravdepodobne v stavbesúvislosti pohlavných buniek (tzv.s [[anizogamiaanizogamioa|anizogamiou]] pohlavných(nerovnakými buniek),pohlavnými môžu siahať na úroveň rozdielnej stavby pohlavných orgánov medzi jedincami opačného pohlavia a napokon môžu zasahovať aj tkanivá a orgány, ktoré s vlastným rozmnožovaním priamo nesúvisia. U jednobunkových organizmov s veľkostne a tvarovo rovnakými (izogamnýmibunkami) bunkami sa nehovorí o samčích a samičích pohlavných bunkách, ale o bunkách párovacích typov. Len pokiaľ sú bunky anizogamné, rozlišuje sa podľa nich pohlavie jedinca. Akoprenášaním [[samica]]mimojadrová sadedičnosť|mimojadrových označuje ten jedinec, ktorý tvorí väčšie pohlavné bunky a spravidla v menšom počte. [[Samecgénov]]<ref tvoríname="vesmir1" menšie pohlavné bunky, ale je>{{Citácia ichelektronického viac.dokumentu

Výhodou pohlavného rozmnožovania je rôznorodosť vzniknutého potomstva, ktorá je dôležitá z dvoch dôvodov. Jednak umožňuje jedincom rovnakého druhu rozdiferencovať svoje životné nároky v rôznorodom prostredí, takže si teoreticky nemusia toľko konkurovať a môžu obsadiť širšiu [[ekologická nika|ekologickú niku]], jednak spôsobuje, že jednotliví jedinci populácie reagujú na rovnaké faktory prostredia odlišne. Je napríklad len minimálná šanca, že by sa našiel [[patogén]], voči ktorému bude špecificky citlivá celá populácia na rozdiel od populácie [[klon]]ov, kde sa toto môže stať celkom ľahko. Ďalšou výhodou je diploidný stav genómu. Každý gén totiž skôr či neskôr postihne mutácia, ale ak je v dispozícii jeho druhá funkčná kópia, jedinca to neohrozí. Druhy, ktoré však veľmi dlho nekombinujú svoje chromozómy s inými, sa však časom stanú "funkčne haploidné" - z každého génu budú mať len jednu funkčnú kópiu. Vzájomným krížením by sa síce do jedného jedinca mohli dostať dve nefunkčné kópie a takýto jedinec by bol z evolúcie vyradený (pokiaľ by išlo o esenciálny či dôležitý gén), na druhej strane by sa ale obnovovali jedince s oboma génmi funkčnými.<ref name="vesmir" >{{Citácia elektronického dokumentu

Nevýhodou pohlavného rozmnožovania je jeho relatívna pomalosť v porovnaní s nepohlavným. Jedince sa môžu pohlavne rozmnožovať až po dosiahnutí pohlavnej [[Dospelosť|dospelosti]], ktorá nastane až za nejakú dobu od ich [[počatie|počatia]]. Pohlavné rozmnožovanie často tiež vyprodukuje menší počet jedincov v porovnaní s nepohlavným. Ďalšími nevýhodami sú zrieďovanie vlastného genetického materiálu (ale len v prípade, že bol osvedčený ako dobrý), nutnosť zložitejšieho aparátu ako v prípade nepohlavného množenia, ktorý nezriedka robí jedince zraniteľnejšími (tak ako aj sexuálne správanie). Faktom je, že účinnosť pohlavného rozmnožovania klesá s menšou hustotou populácie, pretože sa znižuje šanca, aby sa stretli dva jedince opačného pohlavia.<ref name="vesmir" />