Filozof: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Zvedavec (diskusia | príspevky)
Vegbot (diskusia | príspevky)
d Robot automaticky nahradil text: (-častokrát +často); kozmetické zmeny
Riadok 1:
[[ObrázokSúbor:Northern_Spotted_Owl.USFWS-thumb.jpg|right|thumb|300px|Sova sa v priebehu dejín stala '''symbolom múdrosti'''.]]
 
'''Filozof''' (z [[gréčtina|gr.]] Φιλοσοφία (''philo-sophia'') - láska k múdrosti) patrí medzi súčasne sporné a zároveň veľmi jasné označenie príslušníka rôznorodej skupiny ľudí. Je sporným pomenovaním, pokiaľ uvažujeme o rozsahu prejavov jeho intelektuálnych schopností a o definovaní jeho nutných vedomostí. Je jasným pomenovaním, ak poukážeme na univerzálnosť filozofických východísk a cieľov.
Riadok 22:
Filozof – laik ako každý filozof je tiež vyzvaný ku konfrontácii svojich premyslených odpovedí s ľuďmi okolo seba. Vytvára sa tak užitočný priestor pre protiargumenty, ktoré filozofovi – laikovi dosiaľ nenapadli.
 
Zrakom typickej nesamozrejmosti je '''údiv''', ktorý nastáva častokrátčasto nanútene, napríklad v medzných situáciách (prah smrti a pod.) Vtedy je človek prinútený zastaviť sa a premyslieť si svoj ďalší život. Dostáva sa do procesu filozofického uvažovania.
 
Filozof – laik môže ľahšie podľahnuť strachu z pochybností. Pochybnosť však vo filozofii smie viesť práve k dôkladnému premysleniu si svojej odpovede na osobnú skúsenosť. V zásade dokáže viesť k hľadaniu tzv. ''ideálnej pravdy'', s ktorou sa filozof – laik smie uspokojiť. Ideálna pravda je taká odpoveď na ľudskú skúsenosť, ktorá sa filozofovi – laikovi zdá ako najviac pravdepodobná a znižuje jeho údiv natoľko, že sa s ňou uspokojí.
Riadok 77:
Filozofickú terapiu možno nazvať aj ''filoterapiou'' alebo ''psycho-filozofiou''. Jej cieľom je priviesť klienta k jeho ideálnej pravde a/alebo riešiť jeho životné imaterialistické problémy.
 
== Názory filozofov ==
=== Herakleitos ===
'''Filozof''' je podľa [[Herakleitos|Herakleita]] bádateľ, čiže človek, ktorý báda, skúma.
=== Platón ===
Podľa [[Platón]]a sú '''filozofi''' tí, ktorí sú schopní pochopiť to, čo zostáva vždy nemenné. Neustále túžia po poznaní, ktorým sa im môže zjaviť niečo z onoho bytia, ktoré zostáva nedotknuté vznikaním a zanikaním. Ak sa takto snažia o poznanie súcna, nezostávajú pri množstve jednotlivých javov považovaných za existujúce, ale idú neochvejne svojou cestou a neuspokoja svoju lásku dovtedy, dokedy nedosiahnu vlastnú podstatu každej veci tou časťou duše, ktorej prináleží niečo také dosahovať. Tak sa približujú k pravému súcnu a spájajú sa s ním, a tak plodia rozum a pravdu. Filozofi sa radi zaoberajú pravdou. Filozofi sú tí, ktorí sú uprostred medzi múdrosťou a pravdou .