Kalmyci: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: eo:Kalmukoj
Vegbot (diskusia | príspevky)
d Robot automaticky nahradil text: (-častokrát +často); kozmetické zmeny
Riadok 1:
[[ObrázokSúbor:Kalmyk by Repin.jpg|thumb|200px|right|Portrét Kalmyka, [[Iľja Jefimovič Repin|Iľja Repin]] (1871)]]
'''Kalmyci''' ([[Kalmyčtina|po kalmycky]]: Хальмгд - Chaľmgd) je západomongolský (ojratský) národ, ktorý migroval z dnešného Mongolska v 16. a najmä 17. storočí. V súčasnosti tvoria väčšinové obyvateľstvo v ruskej autonómnej [[Kalmycko|Kalmyckej republike]]. Menšie kalmycké komunity žijú aj v [[Spojené štáty|USA]], [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Nemecko|Nemecku]], [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] a [[Česko|Česku]]<ref>[http://www2.nupi.no/cgi-win//Russland/etnisk_b.exe?Kalmykian Kalmyks], NUPI - Centre for Russian Studies</ref>. Hlavná etnická skupina Kalmykov sa nazýva [[Torguti]].
 
Riadok 7:
Klerici sa vzdelávali buď v stepi, alebo v Tibete. Tí z nich, ktorí absolvovali učenie, boli prijatí do niektorého z Kalmyckých kláštorov, ktoré boli centrami vzdelávania. Veľa kláštorov bolo kočovných, to znamená, že to boli stany, ktoré migrovali spolu s kalmyckým národom. Ojrati vo východnom Kazachstane si tento druh kláštora udržali do dnešných dní a Kalmyci si ich priniesli až k Volge. Okrem stanových mali Ojrati aj kamenné kláštory vo východnom Kazachstane.
 
Po ukončení vzdelávania malo kalmycké duchovenstvo nielen duchovné, ale aj liečiteľské schopnosti. V spoločnosti mali aj politický vplyv a veľkú úctu požívali medzi bežným obyvateľstvom. Pre bežného kalmyckého človeka bolo častokrátčasto jedinou možnosťou, ako sa stať gramotným, dať sa do kláštora.
 
Pod priamym či nepriamym kultúrnym, ekonomickým, alebo politickým tlakom cárskej moci sa postupne počet budhistov aj kalmyckých kláštorov zmenšoval. Zatiaľčo začiatkom 19. storočia bolo v okolí Volgy asi 200 kalmyckých kláštorov, pred rokom 1923 to bolo len niečo vyše 60. Ešte horšie to bolo počas éry socializmu, kedy sa politický predstavitelia Sovietskeho zväzu snažili čo najviac eliminovať vplyv kalmyckých lámov na Kalmykov. Režim uplatňoval politiku vytláčania náboženstva a kalmycké kláštory boli ničené, konfiškované, alebo jednoducho zatvárané. Klerici a vyznávači budhizmu boli prenasledovaní, zabíjaní, alebo posielaní do pracovných táborov.
 
[[ObrázokSúbor:Golden Temple Elista.jpg|thumb|200px|right|Najväčší budhistický chrám v Európe]]
Počas [[Veľká vlastenecká vojna|vojny]] roku [[1944]] poslala stalinská sovietska vláda všetkých Kalmykov, ktorí odmietli bojovať v armáde, do exilu v Strednej Ázií alebo na Sibíri, obviňujúc ich z kolaborovania s nemeckou armádou. Po rehabilitácií v roku [[1957]] im bolo dovolené sa vrátiť do [[Kalmycko|Kalmycka]], ale pokusy o rehabilitáciu budhizmu a vybudovanie chrámu zostávali nerealizované.