Jadranské more: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Xqbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: gag:Adriatik denizi
aktualizácia
Riadok 1:
[[Súbor:Adriatic Sea map.png|náhľad|Jadranské more]]
[[Súbor:Adriatic Sea.jpg|náhľad|Satelitný pohľad]]
[[File:Hvar grad.JPG|thumb|[[Hvar]]]]
'''Jadranské more''' alebo zriedkavo '''Adriatické more''' je polouzatvorené [[more]] [[Stredozemné more|Stredozemného mora]], ležiace medzi [[Apeninský polostrov|Apeninským]] a [[Balkán|Balkánskym polostrovom]]. PlochaNa juhu je [[Otrantský prieliv]], široký 71 km, ktorý spája Jadran s [[Iónske more|Iónskym morom]]. More je dlhé asi 800, široké 150 až 200 km a zaberá plochu asi 144 000 km², max. hĺbkaNajväčšiu hĺbku 1 589 m dosahuje v južnej časti, no prevažujú hĺbky do 200 m. Teplota povrchových vrstiev vody v [[leto|lete]] 24-26 °C, v [[zima|zime]] 7-13 °C, slanosť 35-38 promile.
 
== Prítoky ==
'''Jadranské more''' alebo zriedkavo '''Adriatické more''' je polouzatvorené [[more]] [[Stredozemné more|Stredozemného mora]]. Plocha asi 144 000 km², max. hĺbka 1 589 m, prevažujú hĺbky do 200 m. Teplota povrchových vrstiev vody v [[leto|lete]] 24-26 °C, v [[zima|zime]] 7-13 °C, slanosť 35-38 promile.
Celkový priemerný prítok sladkej vody do Jadranského mora je okolo 5 700 m³/s, z čoho väčšina priteká z [[Alpy|Álp]]. Najvýznamnejší prítok je [[Pád (rieka)|Pád]], ďalšie sú [[Adiža]], [[Piava]], [[Tagliamento]], [[Soča]] a [[Neretva]].
 
== Ostrovy ==
Pobrežie Jadranu je veľmi odlišné: v južnej [[Taliansko|talianskej]] časti je nízke a piesčité, v severnej [[Balkán|balkánskej]] časti je skalnaté s mnohými ostrovmi a útesmi. Oceánografický a rybársky ústav v [[Split]]e uvádza v Jadranskom mori 1 246 ostrovov, z toho 69 trvalo osídlených. Najväčšími [[Chorvátske ostrovy|ostrovmi]] sú: [[Krk (ostrov)|Krk]], [[Cres]], [[Brač]], [[Hvar (ostrov)|Hvar]], [[Pag]] a [[Korčula]].
 
== Krajiny a mestá ==
Jadranské pobrežie zdieľa:
* {{flagicon|Taliansko}} [[Taliansko]]: [[Terst]], [[Benátky]], [[Rimini]], [[Bibione]], [[Ancona]], [[Pescara]], [[Bari]], [[Brindisi]] a [[Otranto]]
* {{flagicon|Slovinsko}} [[Slovinsko]]: [[Koper]], [[Izola]] a [[Piran]]
* {{flagicon|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]]: [[Pula]], [[Rijeka]], [[Zadar]], [[Šibenik]], [[Split]] a [[Dubrovník]]
* {{flagicon|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina]]: [[Neum]]
* {{flagicon|Čierna Hora}} [[Čierna Hora]]: [[Herceg Novi]], [[Kotor]], [[Bar (Čierna Hora)|Bar]] a [[Ulcinj]]
* {{flagicon|Albánsko}} [[Albánsko]]: [[Drač]] a [[Vlora]]
 
== Názov ==
Názov ''Jadranské'' (v minulosti aj ''Adriatické'') more pochádza od názvu starovekého prístavu ''Hatria'' alebo ''Atria'', dnes [[Adria]] v delte Pádu. V staroveku býval Jadran nazývaný aj ''Mare Superum'' („Horné more“), zatiaľ čo Mare Inferum („Dolné more“) bolo nazývané [[Tyrrhenské more]].
 
== Iné projekty ==
Řádek 9 ⟶ 28:
== Externé odkazy ==
* [http://dent.ii.fmph.uniba.sk/~filit/fil/fil.html FILIT] Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok
 
== Zdroj ==
{{Preklad|cs}}
 
 
{{Geografický výhonok}}