Margaréta z Antiochie: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:St. Margaret of Antioch.jpg|thumb|180 px|right|<center>Svätá Margaréta Antióchijská <br /> (Miniatura, okolo r. 1440)]]

== Legenda ==

Margaréta bola podľa legendy, ktorú spracoval Leo Zerhau dcéra pohanského kňaza Aedisia z Antiochie, vyhnaná pre svoju kresťanskú vieru z rodičovského domu. Neskôr upadla do rúk miestodržiteľa Olibria a ten sa pokúsil urobiť z nej svoju milenku. Keďže neuspel, mučili ju a zvádzali mnohými neuveriteľnými spôsobmi, až kým ju za panovania cisára [[Dioklecián]]a nepopravili, podľa legendy jej odťali hlavu na námestí. Nespoľahlivé údaje hovoria o roku 305 alebo 282.

 

 

== Náboženská stránka ==

Breviár zo Salisbury uvádza, že na sklonku života prisľúbila, že tí, čo napíšu alebo budú čítať príbeh jej života, dostanú v nebi nesmrteľnú korunu a tí, ktorí ju budú vzývať v hodine smrti, uniknú úkladom diabla. V prísľuboch pamätala na tých, ktorí zapália na jej počesť sviece a dostane sa im potrebnej ochrany, ako aj na tehotné ženy, ktoré sa pri jej uctení vyhnú podobne, ako ich deti nebezpečenstvu spojenému s pôrodom, čím si získala už v ranom stredoveku nesmiernu popularitu, aj keď pápež Gelasius v roku 494 vyhlásil jej legendu za apokryfnú a Margaréta nikdy vlastne nemala starobylý liturgický kult. Jej meno sa prvýkrát objavuje v martyrológii Rhabana Maura v 9. storočí. Stala sa slávnou predovšetkým v časoch križiackych výprav. Jej uctievanie je v súčasnosti potlačené.

 

 

== Relikvie ==

Jej údajné relikvie preniesli v roku 908 z Byzancie do kostola San Pietro della Valle neďaleko Bodamského jazera, odtiaľ v roku 1145 do Montefalconskej katedrály a v roku 1213 časť z nich získali Benátky.